Dream.

3. kapitola

„Keď je srdce čisté, sen je krásny."
-Sri Chinmoy

„Do pekla."zanadávala Isabelle „Čo som to urobila?"
„Odpovieš mi kde som?" zdvihol obočie James
„James nepanikár." Isabelle k nemu podišla „Si v snovom kráľovstve."
„Čo?"
„V kráľovstve odkiaľ pochádzajú ľudské sny." Isabelle sa nervózne prechádzala po izbe „Presnejšie ja ako snová princezná ich rozdávam."
„Asi by som tu nemal byť, však?" vydedukoval James
„Musíme niečo vymyslieť." prepichovala Isabelle Jamesa pohľadom
„No mohli by sme," uznal James „ale netreba sa s tým ponáhľať. Dnes píšem test z Matematiky."
„Poď so mnou do mojích komnát." povedala Isabelle a začervenala sa čo následne viedlo k tomu, že sa James zaškeril
„Asi to nehovoríš moc často chlapcov, však?" škeril sa ako blázon
Isabelle ho chytila za ruku, otvorila dvere a utekala dole schodmi do svojej izby. Otvorila veľké vyrezávané dvere s mosádzným klopadlom. Na dverách bol vzor spiacej dievčiny, ktorý Isabelle od mala provokoval. Všimla si, že len čo vošli dnu Jamesovi padla sánka. Isabellina izba je veľká s obrovskou bielou baldachýnovou posteľou s množstvom vankúšov uprostred. Červený ručne tkaný koberec s vyobrazením dievčaťa stojacého pri snovej mise sa Isabelle zdal hrozný lenže bol to dar od kráľovnej tak ho nesmela vyhodiť. Červené kreslá pri malom stolíku čakali na tom kým si na ne niekto sadne. Na stolíku bol rozložený krásny čajový servis z Číny od jej kamarátky Kálí.
„Dáš si čaj?" spýtala sa Isabelle a sadla si na kreslo
James prikývol a ja som mu naliala čaj. Odchlipol si a zabehlo mu.
„Čo sa deje?" prekvapene som sa spýtala
„Je horúci."
„Princezná, čo keby ste..." vchádzala do izby Susan ale keď si všimla Jamesa prestala hovoriť
„Susan," usmiala som sa a ukázala som na Jamesa „Toto je James Walker."
„Ale, ale on..." stratila slová Susan
„On je človek." prikývla som
„Smrteľníci sa nemajú ako dostať do nášho zámku." nervózne si ho Susan prezerala
„Nie pokiaľ vás z postele neunesie trochu šialená princezná." usmial sa
„Princezná, čo ste spravila?" smutne sa spýtala Susan
„Ja no..." Isabelle očervenela ako paprika a začala sa vyhýbať Susaninmu prísnemu pohľadu „James mal nočnú moru v ktorej,podotýkam, vystupoval pekelný pes. A ja som sa dotkla hladiny snovej misy a ocitla som sa v jeho sne kde som ho zachránila. Potom začal zvoniť budík a ja som bola zrazu u Jamesa nad posteľu a nevedela som čo sa deje nejaký výr ma ťahal hore a ja som Jamesa chytila za ruku."
„V jeho nočnej more nemohol vystupovať pekelný pes." zamyslene povedala Susan
„Ale vystupoval."
„Dobre ale ako ho pošleme späť?" spýtala sa Susan
„No misa snov je na dnes zavretá takže niečo skúsim až zajtra."
„Ale, Isabelle niekto si určite všimne že princezná v komnatách skrýva chlapca v basketbalovom drese." nervózne rozhodila rukami Susan
„Tak ho oblečme a povedzme, že prišiel uchádzač o miesto zahradníka." plánovala Isabelle 
„A to vôbec nie je zlý nápad." prikyvovala Susan
„Ale odkiaľ zoberiete pánske šaty?" zaujímal sa James
„Zo zámockej čistiarne." diabolsky sa usmiala Susan a v momente utekala z komnaty
„Idete ma prezliecť za zahradníka?" pobavene sa spýtal James „A čo mi oblečeniete? Montérky?"
„James u nás na zámku aj záhradníci chodia v obleku." 
Za pár minút dobehla Susan s košeľou a čierne nohavice.
„V Jamesovej veľkosti som našla len košeľu a nohavice." zadýchane povedala Susan a podala mu to
„Môžeš sa ísť obliecť do kúpeľne." Isabelle mu ukázala na dvere naľavo od postele
Prikývol a šiel sa obliecť.
„A to si tie veci ukradla?" spýtal sa James
„Nie," pohoršene povedala Susan „niekedy si niekto zabudne zobrať veci a preto tam máme stráty a nálezy."
„Len som sa pýtal."
Za pár minút vyšiel von. A Isabelle so Susan si vymenili pohľady. Vyzeral úžasne.
„Čo tie pohľady znamenali?" spýtal sa James
„Že konečne vyzeráš normálne." uškŕňala sa Isabelle