Krajina Snov

Druhá

Ľudia berú sny rôzne. Niektorí si myslia,že im niečo naznačujú. Iný ich zas berú normálne. A tí s bujnou fantáziov, si myslia, že je to krajina snov.  Alebo to skôr vedia.

Otvorila som oči. A poriadne vydýchla. Vypla som otravný budík a vstala z postele. Opito som išla do kúpeľne umyť si zuby a upraviť sa. Obliekla som sa a pakovala do školy. ,,Znova meškám." Povedala som potichu. ,,A navyše, čo znamenal ten sen?" Usmiala som sa. Celkom sa mi páčil. Chcela by som aby sa to stalo aj v realite. Pozrela som sa na Andrewa, ktorý utekal do školy, vypadal vyčerpane. Asi tiež zaspal do školy. Určite ma videl. Ale ani sa na mňa nepozrel. Iba ma obišiel a išiel do školy. Na jednú stranu by bolo pekné, kebyže je ten sen skutočnosť. Ale nie je. Bohužial.. Otrávene som išla do svojej triedy a sadla si na stoličku. Škola sa mi zdala nezaujímavá. Nevnímala som nič. Iba myslela znova na neho. Hrozné. Po škole som ho videla zas. Nechcela som aby ma videl tak som sa skryla za strom, a sledovala kým prejde.

Vydýchla si. Prečo mi nedá ani šancu? To som taká strašná? Pozerala som sa doma do zrkadla. ,,Áno, som." Sklopila som zrak. Ľahla som si na posteľ a rozmýšľala, či mám ísť na výlet, kde budú aj štvrtáci. Bude.. tam aj on. Oh...Ale ja už predsa nechcem. Neocení moju snahu.. tak nak pakuje do zadku. Pche. Večer som išla spať.

,,Hahaha." Stále predomnou Andrew. Len som sa naň pozerala.  ,,Prečo si taká hlúpa? Len som nemal čas. Vieš aj ja mám problémy." Povedal a objal ma. Pozrela som sa na neho. Ale už tam nestál on. Ale videla som svôj odraz. Nedá sa povedať, že som to bola ja. Možno tak črtami tváre. Ale to oblečenie a výraz, nebol taký aký mám ja. Vyzeral príliš ustarane. A keď som sa k nej chcela prihovoriť zmizla. ,,Žiješ?" Opýtal sa ma zozadu Andrew. Zakrútila som hlavou. Zozadu ma objal a pobozkal na čelo. ,,Vstávaj! Si snáď hlúpa? Prečo si si nenastavila budík?" Kričala na mňa mama. Otvorila som oči. ,,Zabudla som..." ,,Je 7:15." Povedala. V tom som vyskočila ako žaba z postele a rýchlo sa začala chystať. Ani som sa nestihla učesať. ,,Kurva. A ja, že prečo taký dlhší sen! Ale ani si ho už nepamätám... Ale.. bol pekný. Tú pusu akoby som cítila skutočne." Usmiala som sa a utekala do školy. V tom som dala učiteľke peniaze na výlet. Nakoniec som to stihla na poslednú chvíľu. Idem tam len preto, pretože ide aj Norbert.. Nejdem kvôli nemu.

,,Ahoooooj!" Mával mi ráno Norbert. Usmiala som sa a prišla k nemu. ,,Sme tu prvý?" Divila som sa. ,,Oh, áno. Ale ochvíľku už prídu ďaľší." Povedal. ,,Okej. Podaj mi tašku. Idem do obchodu si niečo kúpiť." Zasmiala som sa. Zobral mi tašku a išla som niečo kúpiť. Ach. Dúfam,že príde. Nie! Ja už ho nemôžem chceť! Vybrala som si môj obľúbený keksík,buchty,vodu a energy drink. Vyšla som von a on stál pri Norbertovi. Iba som ostála stáť tam ako stĺp. Všetko mi spadlo na zem. ,,Čo to robíš?" Vyľakal sa Norbert a rýchlo mi pozbieral veci. Poďakovala som. Všetci už išli do autobusu. Chcela som sedieť pri Norbertovi, no on išiel k ním. Pche. Tak som si hľadala miesto a bol tam chalan.  ,,Môžem?" Opýtala som sa. ,,Jasné. Kto by už teba nechcel." Zasmial sa. WTF? .. No hneď ma napadlo.. ,,Andrew." Povedala som potichu. ,,Čože?" Opýtal sa. A potom pokračoval:,,Haha som taký lichotník. Prepáč."  ,,To nevadí. Len som nevedela ako reagovať." Zasmiala som sa.  A vyštartovali sme. Celý autobus hulákal ako šialený. Ja som si dala sluchátka a pozerala sa na cestu. Nenápadne som sa pozrela na Andrewa,ktorý sedel v päťke. Tiež počúval hudbu a naše pohľady sa stretli. Rýchlo som sa otočila a začala sa smiať. Potom som sa začala rozprávať s Andrewom. *Schválne aby som sa na neho mohla pozrieť* Potom som už bola len ticho a sadla si naspäť. Prečo tam nemôžem byť s nimi ?.

,,Už vystupujeme!" Zakričala profesorka. Jéj. :3 Pred nami bola veľká chata. Presunuli sme sa tam a profesorka išela niečo zariadiť. Keď sa vrátila vyzerala dosť mrzuto. ,,Objednali sme si to tu a oni nám povedali,že jednu izbu práve prerábajú. Vraj tam boli problémy." Povedala. Žeby šváby? Začala som sa červenať. Ale to nie. ,,Takže jedno dievča...musí byť s chlapcami." Povedala profesorka. Všetké dievčata sa začali usmievať a hlásili sa ako dobrovoľníčky. Aj ja chcem.. s ..Nechcem. Usmiala som sa. ,,Pani profesorka. Tak však nech idú dievčatá k nám. Nejak sa zmestíme." Navrhla som. Dievčatá na mňa začali zazerať. Do frasa.

,,Ale..Tak choď nakoniec ty. I tak sa tam veľmi nepoznáte a ja ti verím." Pošepkala mi profesorka. Ja? Si robte srandu. Všetci sa išli sťahovať do izieb a ja som hľadala izbu 8. Kde môže byť? Aha. Tu je. Vkročila som do nej. ,,Prepáč. Niečo sa stalo, preto..." Nedohovorila som to. Bol to Andrew s Norbertom.