Sobota
S Nicky som sa už stihla rozlúčiť. Bolo mi ľúto opustiť ju. Ale musela som. Nicky plakala. Ani utíšiť sa ju nedalo. Ja neplačem. Od maminho pohrebu som neplakala. Musím byť tvrdá. S Nicky sme sa dohodli, že si budeme každý deň skypovať.
Pred 3 hodinami
Vošla som do štvrte kde to veľmi dobre poznám. Zastavila som pred sivo bielym domom. Nickyn dom. Bude to ťažké sa s ňou rozlúčiť,ale nič sa nedá robiť. Váhavo som zaklopala na biele dvere. Otvorila mi žena, v staršom veku. Mohla mať okolo 45. Nickyna mama. " Dobrý deň. Je Nicky doma? " "Ahoj Esme, Nicky je v izbe " usmiala sa na mňa tým jej zvyčajným úsmevom. Iba som sa usmiala a odišla do jej izby.
Otvorila som dvere. Nicky sedela na posteli a počúvala hudbu. Sadla som si k nej na posteľ. Má úžasné mäkkú posteľ :3 "Ahoj Nicky, prišla som sa rozlúčiť " povedala som so smútkom. " Ahooj, čakala som ťa. Už máš všetko zbalené? " " Áno, mám. Dúfam,že som nič nezabudla " povedala som na čo sa Nicky zasmiala. " heeej, čo sa smeješ ty koza? " zasmiala som sa aj ja. " ale nič, len rozmýšľam aké by to bolo keby si ma zbalila so sebou ".. Och, to by nebola Nicky :D " och ty moja koza. Poď na moju hruď " zasmiala som sa na čo som už Nicky drvila v mojom objatí.
