Ráno o 7:00 mi zazvonil budík. Och ako ho ja neznášam -_-. Ale je čas vstať. Čaká ma náročný deň.
Vstala som, spravila si rannú hygienu a obliekla si čierne legíny a tričko s mimoňmi :333. Asi si najprv pôjdem obzrieť ten dom.
Otvorila som dvere do kuchyne. Bola luxusná. Kuchyňa bola zladená do bielo-čiernej farby. Proste top. Obývačka bola tak tiež zladena do tej istej farby. Vlastne, skoro všetko tu je čierno-biele. Je to tu krásne. Moderné. Krásny biely, kožený gauč :3 bolo to tu ako v rozprávke. No nič, hádam tu nepoblúdim.
Bola som už dosť hladná tak som išla do kuchyne. Chladnička bola úplne prázdna. Čo je logické keďže sme iba včera prišli. Na chladničke bol akýsi odkaz. " Esme, skoč do obchodu nakúpiť nejaké potraviny, ráno som už nestíhal, ponáhľal som sa do práce. Na stole máš peniaze. Otec. " No jasne...môj starostlivý otecko. Hádam to už bude iné. Možno sa spamätá a nechá ten alkohol. Možno ho prostredie zmení.
No nič, skočím do toho obchodu.... Ale...Ja to tu vlastne vôbec nepoznám 😨... No nič... Použijem improvizáciu. Obula som si biele conversy a už som vyrazila von. Pravda, že chvíľu mi trvalo dokým som našla východ z domu :D.
Prechádzala som sa po nejakom parku. Boli tu väčšinou ľudia so psami. Hádam to nie je nejaký zapadakov kde nemajú žiaden obchod.
Išla som asi hodinu a obchod nikde. Nevedela som sa vôbec zorientovať. Asi použijem plán B. Opýtam sa nejakej dobrej duše. Na lavičke som videla nejakého celkom sympatického chalana približne v mojom veku. Vykročila som k nemu.
"Ahoj, prosím pomôžeš mi?" milo som sa usmiala. " Ahoj, jasné " usmial sa tým najkrajším úsmevom :3. Hlavne nedaj na sebe nič spoznať. " ehm.. Vieš...včera sme sa tu nasťahovali a potrebovala by som nájsť nejaký obchod. Pomôžeš mi?"
" Kto by nepomohol takej kočke?" povedal a žmurkol na mňa. Asi bolo vidno ako som sa začervenala lebo sa nad tým uchechtol. " Prestaň lebo sa tu roztopím " " kľudne. Mne by to nevadilo " a zase žmurkol. Och.
" dobre, takže môžme ísť do toho obchodu? " " jasné, tak ma nasleduj "
Asi po 15- tich minútach sme zastavili pred väčším obchodom. Bol fakt veľký.
" Tak a sme tu" zastal pred vchodom a pozrel na mňa. " hej" ...ako fakt? To si nič lepšie povedať nemohla? Och, sklapni, nikto sa s tebou nebaví. Možno som fakt retardovana. Rozprávam sa s vlastným svedomím. To som teda dopadla. " Tak ja teda pôjdem. Myslím, že dnu už trafíš sama" " Áno, hádam áno. Tak ti teda veľmi pekne ďakujem. " " aj na budúce " zase žmurkol. -_- " aaaa, môžem ešte vedieť tvoje meno?" spýtal sa s jemným úsmevom. " Esme" Teraz si o mne bude myslieť že som z Marsu. S takým menom. " Pekné meno" a zase žmurkol. Hneď na to odišiel. On fakt odišiel? Ani sa nepredstavil. Nevadí. Možno je to zase ďalší nafúkany fagan. Aj keď vyzerá zlato :3
