Akurát sa skončilo vyučovanie. Neprehovorili sme spolu. Ale ja som si už zvykla.
"Celý deň si tichá a smutná, prečo?" spýtal sa ma ustarostnene.
"Ja nie som smutná, to som proste ja," odvetila som potichu a zadívala som sa do zeme. Pobalila som si veci a odišla triedy.
Možno som ho mala pozdraviť pred odchodom....
No už je neskoro.
YOU ARE READING
Možno...√
Short StoryPríbeh o smutnom dievčati, ktoré v živote len drieme, no raz sa naozaj zobudí a začne žiť. Story:@Lenka3012 Cover: @LittleAprilGirl
