Nikde som nikoho nevidela. Vstúpila som do obývačky kde sedela Anabela a mala hlavu v dlaniach. Potichu som podišla k nej a jemne ju pohladila po chrbte. Myklo ju. Zľakla sa ma, no hneď ako ma uvidela stiahla do objatia. Objatie som jej obetovala. Bolo to objatie MATKY a DCÉRY.
Možno budem takéto objatia zažívať častejšie...
Boli sme takto dlho. Vyrušil nás až príchod Lukáša.
YOU ARE READING
Možno...√
Short StoryPríbeh o smutnom dievčati, ktoré v živote len drieme, no raz sa naozaj zobudí a začne žiť. Story:@Lenka3012 Cover: @LittleAprilGirl
