Vonku prší. Aspoň nebudem plakať sama. Obloha plače so mnou. Niekto za mnou dobehol. Obzrela som sa. Všimol si, že som plakala no neopýtal sa ma prečo. Namiesto toho sa opýtal niečo iné.
"Už si sa niekedy usmiala?" spýtal sa ma.
"Nie," blezkovo som odpovedala.
"A usmeješ sa niekedy?" nedal pokoj.
"Možno..."
On sa usmial. Lebo aj jemu slovo možno dáva nádej.
YOU ARE READING
Možno...√
Short StoryPríbeh o smutnom dievčati, ktoré v živote len drieme, no raz sa naozaj zobudí a začne žiť. Story:@Lenka3012 Cover: @LittleAprilGirl
