Judge's daughter (JBFF)

12. časť

"Cing ding, cing ding." Chytila som lem periny a pritiahla som si ju bližšie k brade. Objala som svojho obrovského maca a jednu nohu som vytiahla spod periny. "Cing ding", zvonil stále budík v mojom mobile, no ja som sa ho snažila ignorovať. Dnes sa mi vážne nechcelo vstávať, tak, ako včera, predvčerom, predpredvčerom... Jednou rukou som prestala zvierať macka a natiahla som ju. Prstami som sa dotkla mobilu a potom som ho pevne uchopila. Pritiahla som ruku späť a prešla som prstom po displeji. Budík prestal zvoniť a ja som sa pozrela, koľko je hodín a zhýkla som. 07:37. Pretočila som očami, odkopla som perinu na druhú stranu postele a opatrne som sa postavila. Pohľadala som si pri posteli svoje papuče a nastokla som si ich na nohy. Odtackala som sa do kúpeľne, prišla som ku vani a otočila som s ním do strany. Vaňa sa začala napĺňať vodou a ja som do nej hodila za hrsť sušených lupeňov ruží. Ladným pohybom som prišla k umývadlu, chytila som do ruky kefku a pastu a na kefku som si vytlačila kúsok pasty. Opláchla som si ju a začala som si umývať zuby krúživými pohybmi. Zvyšok pasty som vypľula do umývadla a spláchla som ho pod prúdom vody. Umyla som si kefku, vložila som si ju naspäť do hrnčeka a do dlaní som si napustila vodu, ktorou som si následne opláchla tvár. Vypla som vodu a vyzliekla som si svoje pyžamové nohavice a tričko a vliezla som do vane. Celá som sa opláchla, vypla som vodu a nahla som sa po svoj MacBook, ktorý sa mi nabíjal na skrinke. Položila som si ho na široký okraj vane a prihlásila som sa na facebook. Nič nové som si nevšimla a tak som sa odhlásila, zrušila som si okienko s facebookom a zapla som si youtube. Pustila som si MixYouTubeSongs a notebook som vrátila naspäť na skrinku. Moje telo sa konečne uvoľnilo pri počúvaní pesničiek.

Za tento týždeň sa toho neudialo veľmi veľa. S Dannym sme sa dohodli, že nebudeme riešiť ten "malý" omyl, čo sa stal u neho, a naďalej sa budeme správať ako nepriatelia, aby si nikto nič nevšimol. U neho sme sa síce bavili normálne, no navonok sme pôsobili ešte pohádanejšie ako predtým.

S Justinom sme sa zblížili ešte viac, často som nechodila večer domov a ostávala som u neho. Ocino s tým nemal nejaký výrazný problém, lebo Justina za tých pár dní pomerne spoznal. K Justinovi som si doniesla už aj zopár vecí, napríklad make-up a  zopár vecí na oblečenie.

Z premýšľania ma vytrhol môj mobil, ktorý zas zacinkal. Natiahla som sa poň, lebo som ho mala pri MacBooku na skrinke. Prišla mi SMSka, ako som vedela už podľa zvuku.

Od Justin:  Prídeš dnes ku mne? Veď vieš, je sobota a ja sa nudím. *_*

Od Ja:  Dobre. Môžem za nejakú hodinku? :)

Od Justin:  Ty môžeš všetko.

Mobil som vrátila naspäť na poličku, postavila som sa a vystúpila som z vane. Stala som si na koberček a dosucha som sa poutierala. Obliekla som si na seba župan, ktorý som si vytiahla zo skrinky a ladným krokom som prešla naspäť do mojej izby. Sadla som si za toaletný stôl, vzala som do ruky make-up, ktorý som si vytlačila na tvár a potom som ho roztrela štetcom. Kruhy pod očami som si zakryla korektorom a čiernou ceruzkou na oči som si ich orámovala. Riasy som si zvýraznila maskarou, nafarbila som si obočie, na líčka som si dala lícenku, tvár som si jemne prešla bronzerom a na pery som si naniesla lesk. Vstala som od stola, prešla som ku skrini a z nej som vytiahla roztrhané rifle, biele obtiahnuté tričko, vansy a snapback. Z druhej skrine som si vytiahla kabelku, hodila som do nej kľúče a peňaženku. Kabelku som si hodila na posteľ a vošla som opäť do kúpeľne, vypustila som vodu z vane a MacBook som odpojila od nabíjačky. IPhone som si strčila do vrecka a vlasy som si prečesala kefou. Hodila som do zrkadla posledný pohľad pred tým, ako som zhasla, z postele som zhabla kabelku a vyšla som zo svojej izby.

Zbehla som dole po schodoch a namierila som si to rovno do kuchyne. Otec sedel za stolom, pil kávu a niečo písal do notebooku. "Ahoj." "Ahoj Nat," pozdravil ma, rýchlo zaklapol notebook a zložil si z nosa okuliare. "Čo robíš?" spýtala som sa ho popri tom, ako som si z chladničky vytiahla jogurt a zo šuflíka som si vytiahla lyžičku. "Nič dôležité." "Oco, nemôžeš pracovať ešte aj cez výkend," prekrútila som očami a vytiahla som mu notebook spod rúk. "Nat Stevens, zabijem ťa." zasmial sa a potom ma prebodol zábavným pohľadom. Otvorila som notebook a nechápavo som sa pozrela na obrazovku. "Zoznámka?" "No a?" zasmial sa a vyhodil rukami do vzduchu. "Nie, tato. Takto to nebudeš robiť. Tu sú samé úchyláčky. Radšej choď na oldschool diskotéku, ešte aj tá je bezpečnejšia ako toto," dostala som záchvat smiechu a čítala som, čo si otec napísal do charakteristiky. "Milý, pracovitý, dobre stavaný, pozorný, vychovávajúci osemnásťročnú dcéru, zábavný a vášnivý. Oco, toto nemyslíš vážne," pozrela som na neho a dusila som v sebe smiech. "Povedz, že to nie je pravda." "Je, ale na zoznamke proste nebudeš," prevrátila som očami a zrušila som mu stránku. Naskočili mi nejaké jeho poznámky, a keď som zbadala, že názov má Alvarez. Začala som čítať to, čo tam mal napísané.

Alvarez

Chlap, ktorý zničil život už mnohým mladým ľuďom. Už dávno každý vedel, že vraždí ľudí, obchoduje s drogami a je zapletený v obchode s bielym mäsom, no nikto mu to nikdy nedokázal. Nikdy sa neobjavil žiadny svedok, nikdy sa nič nenašlo... Lenže žije dievča, ktoré videlo vraždu na vlastné oči, no jej pamäť si to zablokovala. Vždy, keď sa jej doktori pýtali, prečo si ublížila, tvrdila, že pre to, že má nadváhu, každý sa jej smeje... Ona to však spravila preto, lebo si spomenula. Vo svojej nočnej more si spomenula. Povedala mi o tom a ja som vedel, že to nebol len sen. Všetko, čo videla, bola skutočnosť. Ona však na druhý deň už zabudla na ten sen a tak som s tým nemohol nič robiť. Viem, že uplinulo od vtedy už takmer 5 rokov, no konečne sme našli aj iné dvokazy smerujúce proti Alvarezovi a chceme ho potopiť až ku dnu. Myslím, že ju vtedy niekto videl lebo mi prišla výhražná správa o výkupnom, no ja mám svoju dcéru stále doma. Zmyzla však jej priateľka Monica. Myslím, že prídu na to, že nemajú tú správnu osobu. Pane, musíte tomu dievčaťu zabezpečiť ochranu. To dievča je moja dcéra, Nataly Stevens. Verím, že CIA ma nesklame.

Najvyšší sudca Los Angeles, Stevens

"Otec?" otočila som na neho notebook a zodvihla som jedno obočie. "Čo?" "Čo to má znamenať?" odpil si z kávy a uprel zrak na notebook. "Ja som videla vraždu?" "Nepamätáš si to, však?" "Nie," pokrútila som hlavou. V hlave ma začalo neznesiteľne pichať. "Oci, bolí ma hlava," povedala som a v tej chvíli som mala pred očami tmu, zrútila som sa zo stoličky na zem a zavrela oči.

Kráčala som po ulici. Všade bola tma a bola mi zima. Tu v LA to nie je zvykom, no mala som šťastie, že som si so sebou pred tréningom zobrala sveter. Zastala som, z pliec som si zhodila ruksak, rozopla som ho a vytiahla som si z neho zelený sveter. Ruksak som si dala znova na plecia a kráčala som ďalej. Započula som nejaké hlasy. Rozhodne boli mužské. Kričali po sebe a mala som pocit, že sa bijú. Zvuky išli rozhodne z parku a tak som potichu prebehla po ceste na druhú stranu a skryla som sa za kríky. Vystrčila som hlavu spoza kríka a zrak som oprela na nejakých mužov. "Bože," zakryla som si ústa rukou, keď jeden chlap z nich vytiahol zbraň. "Stretneme sa v pekle, brat môj," povedal a vystrelil. Začala som vzlikať a vzliky som sa snažila zakryť rukou, no muž so zbraňou ma započul a pozrel sa na mňa. Namieril na mňa a vystrelil. Rozbehla som sa po ulici a bežala som čo najďalej od parku. Muž vystrelil ešte dva krát, no ani raz ma nezastrelil.

Bola som jediným svedkom vraždy.

"Nataly, Nat," kričal otec. Otvorila som jedno oko, potom druhé a hlavou som pohla na jednu stranu, potom na druhú a opäť som sa pozrela na otca. "Si doma, neboj." "Dobre," povedala som chrapľavým hlasom. "Otec. Pamätám sa. Viem všetko." "Myslíš to vážne? Nespomenula si si na to 5 rokov..." "Otec, myslíš si, že Alvarez zabil svojho brata alebo niekoho, kto mu bol blízky. Bolo to v parku. Bola tma, zima... Išla som z tréningu, myslím že plaveckého a-" "Ty si si spomenula," objal ma a pomohol mi vstať z podlahy. "Vedel som, že ten skurvysyn ho zabil-" "Oco, nenadávaj, nehodí sa to k tebe," zasmiala som sa.