Unesená

33 7 3
                                    

,,Videla si Lorainovú? Ešte pred chvíľou sa tvárila ako najlepšia kamoška, ale odrazu nie! Prišla Claire, pozvala ju na párty a už milá Petra musela za ňou utekať ako pes! Ja tomu nerouzmiem! Je to proti mojej logike. Klamárka jedna!" žalovala sa Renea svojej naozajstnej najlepšej kamarátke Astre.

,,No tak kľud. Veď, ona je taká stále. Bola taká a aj bude. Ja by som ale na jej mieste byť nechcela," prisvedčila Astra a nechápavo pokrútila hlavou. ,,Však sa pozri, ako si z nej robia srandu. A Claire je iba čerešnička na celej tejto torte," rozhodila rukami Astra smerom ku škole. Vysokej starej budove, ktorú našťastie minulé leto prerábali.

,,Však hej. Máš pravdu. V podstate ako vždy!" zasmiala sa Renea.

,,Ja viem. Tak dobre, ale už musím ísť. Brat na mňa už čaká," povedala Astra a ukázala na čierne BMW, ktoré čakalo pred školou. Za volantom čakal Astrin brat. Výrazné črty tváre, mierne zarastený, s havraními vlasmi rozlietanými na všetky strany. Astra sa na neho nesmierne podobá. Rovnaké výrazné lícne kosti, bledšia pokožka, strapaté havranie vlasy, ktoré jej siahali pod lopatky a veselé tmavo-zelené oči.

,,Tak fajn. Vidíme sa zajtra ," prikývla Renea.

,,Pá," rozlúčili sa kamarátky naraz a zasmiali sa.

Astra aj s bratom boli už dávno preč, keď prišla Dacia jej rodiny. Za volantom sedel otec. Nastúpila.

,,Ahoj, oci. Ako sa máš?" ,,Dobre," odpovedal jej otec mierne nervózne. ,,Prepáč, že som meškal, ale mal som veľa práce. A pôjdem naspäť, keď ťa zaveziem domov." Renea prikývla a zapichla oči do okolia.

...

,,Ahoj, mamii!" pozdravila Renea mamu, keď vošla do kuchyne. Talia, Reneina mama varila večeru. Vyzerala trochu unavene, ale keď zbadala šťastnú dcéru, i ona sa usmiala a objala ju.

,,Ahoj, miláčik. Ako bolo v škole?" ,,Dalo sa. Nič nové."

,,Uhm... Chceš sa najesť?" ,,Teraz nie. Počkám si na večeru. Idem sa učiť a pôjdem von," oznámila Renea na čo sa Talia zamračila.

,,Vonku sa zmráka. Za chvíľu začne pršať. Von nejdeš!" prikázala vážne Talia, ale dcére nevenovala ani pohľad.

,,Ale mami," zamrnčala Renea ako malé dieťa. ,,O piatej sa mám stretnúť s Joshom v parku. Veď ho máš rada."

Talia sa otočila na Reneu a zo zamračeného výrazu sa nakoniec vykľul široký úsmev. ,,Och, Josh!" zaúpela Talia a žmurkla na dcéru. Reneinho priateľa mala veľmi rada a obľúbila si ho. Bol presne taký, aký chcela aby bol. ,,Ale no, mami," zasmiala sa Renea.

,,Tak dobre. Ale najprv sa choď učiť."

,,Ďakujeem!" zapriadla Renea a darovala mame bozk na líce.

...

,,Tak čau!" lúčila sa Renea.

,,Ahoj a nezabudni mi zavolať, keď už budeš s Joshom!" zakričala za ňou ešte mama.

To už ale Rene nebolo. Zabuchla za sebou dvere a dupotala cez záhradu až na ulicu.

Kráčala po ulici popri domoch a pomaly sa blížila k parku, kde sa mala stretnúť s Joshom.

Ruky vo vreckách, kapucňa na hlave. Ticho sledovala svoje čierne tenisky a rátala minúty. Na Josha sa nesmierne tešila. Bol v zahraničí a veľmi dlho sa nevideli. Teraz pricestoval späť a prvé, čo urobil, zavolal najprv jej, či sa môžu stretnúť. Chcela vedieť všetko, čo sa mu stalo, ako sa mal a čo zažil. Mala naňho milión otázok.

Z myšlienok ju náhle vyrušilo auto, ktoré sa k nej blížilo. Nevenovala mu nejakú extra pozornosť, ale zmocnil sa jej zlý pocit. Srdce sa jej z ničoho nič rozbúšilo a dych sa zrýchlil.

Ako sa auto približovalo, ona začala zrýchľovať, až o pár sekúnd šprintovala po ulici. Ani nevedela prečo. V duchu sa karhala, že beží zbytočne a chcela zastať, no akýsi pud ju nútil bežať ďalej. Zabočila do ľava pri malej kaviarničke a auto ju nasledovalo.

Re sa do orieškovo-hnedých očí začali tlačiť slzy a panika sa načahovali za jej padajúcou kapucňou a krátkymi hnedými vlasmi po plecia. Nakoniec musela spomaliť a zastaviť, pretože nevládala s dychom. Dýchala zhlboka, pretože nechcela stratiť ani sekundu a chcela bežať ďalej.

Už-už sa rozbiehala, keď ju niekto schmatol a na krku zacítila pichavú bolesť ako od nejakej ihly. Pred očami sa jej zatmelo. Zmysly sa otupili a padala do bezvedomia. Nič nevidela, len počula tlmené hlasy a buchnutie dverí na aute. Potom už definitívne omdlela.

Ahoj, ľudia! :)
Môj prvý príbeh a jeho začiatok. Dúfam, že sa vám páčil a zanecháte komentár, či "hviezdičku".

Experiment: Posledná NádejWhere stories live. Discover now