,,Vstávať!" zahučal ktosi. Renea rozospato otvorila oči a keď videla ako pri dverách stojí nejaký obrovský chlapík, zľakla sa. Tlmene vykríkla a s perinou sa pritlačila na stenu.
Chlap sa tváril neutrálne až kamenne a nevenoval jej vystrašenému pohľadu pozornosť. Preto, keď videl, že už nespí, odišiel.
Namiesto neho vošla Lee.
,,Ahoj, Lee," pozdravila už úplne zobudená Renea a upokojila sa. Lee len pokývala na pozdrav hlavou a sadla si k Re na posteľ.
,,Dnes ťa čaká stretnutie s naším šéfom a ostatnými zverencami. Zajtra si vyskúšaš svoju novú schopnosť a pozajtra šup-šup do arény," vychrlila Lee, kým si zapisovala čosi do zošita. Potom pero aj zošit odložila do vrecka a pozrela na Reneu.
Tá bola úplne mimo a nič nechápala. A to sa jej páčilo najmenej. ,,Čo? Aréna? Aká aréna?" habkala vystrašene.
Lee sa starostlivo usmiala. ,,Všetko pochopíš, už dnes. Len ešte chvíľku vydrž." Potom sa otočila a dvere sa za ňou zavreli.
Renea si spravila rannú hygienu a obliekla sa do toho istého, čo včera. Dnes si však dala modrú šatku a nie bundu. Páčil sa jej ten jeden modrý kúsok oblečenia. Veľmi. Bolo to také príjemné oživenie.
Potom položila prst na obrazovku vedľa dverí a vyšla na chodbu. Lee ju znova niekam zaviedla. Teraz do inej miestnosti. Táto miestnosť vyzerala ako v dajakej škole. Boli tu stoly a stoličky. Počkať. Nie ako v škole. Bola to kongresová sála.
Vošli dnu, ale Lee zostala stáť pri dverách. Renea pokračovala a sadla si na stoličku pri druhom stole.
Trvalo nejakú chvíľu, kým do miestnosti poprichádzali ďalší. Ďalší mladí ľudia v podobnom veku ako Renea. V rozmedzí od 14-23 rokov. Ako posledná vošla do miestnosti ona. To dievča s ohnivými vlasmi. Sadla si na jediné voľne miesto, ktoré zostalo - k Re.
,,Ahoj," pozdravila veselo ryšavka. Mohla mať tak 15-16 rovnako ako Re.
,,Ahoj. Som Renea," odzdravila Re. ,,Molly," odpovedalo dievča.
Malo naozaj bujnú ohnivú hrivu. Vlasy jej lietala na všetky strany aj keď ich mala silno stiahnuté do drdola. Veselé zelené oči sa smiali ešte viac ako jej ústa. Pehy na nose a na lícach jej dávala šmrnc klasickej ryšavky.
Dievčatá si nestihli však nič viac povedať, pretože do miestnosti vstúpil vysoký mladý muž v čiernom obleku s krátkymi čiernymi vlasmi a modrými prenikavými očami. Za ním vošli dvaja muži, zjavne jeho ochranka.
Chlapík mal v ruke kufrík, ktorý položil na predný stôl otočený k ostatným.
,,Zdravím vás, moji milí," pozdravil chlapík a zapol si gombičku na saku.
,,Moje meno pre vás nebude dôležité. Volajte ma jednoducho pane. Dal som vás doviezť sem práve ja. Jedná sa o vedecký výskum, v ktorom budeme sledovať vás, vaše prejavy a reakcie s nejakou superschopnosť, ktorá vám už bola pridelená pri včerajších testoch. Je vás tu presne 16 a každý získa inú schopnosť. Zajtra máte jedinú šancu vyskúšať si svoju schopnosť, pozajtra na vás čaká aréna, ktorú budú ovládať moji zamestnanci a vaši vedci, ktorí vás týmto budú testovať.
Podmienky na život v aréne sú extrémne nebezpečné a rozhodne neprežijú všetci.
Po ukončení tohto experimentu, pri ktorom máte poslednú šancu obhájiť svoju mladú a hlúpu generáciu, ktorú z duše nenávidím," hlasitosť jeho hlasu stúpla a pri posledných slovách buchol päsťou po stole, ,,vám navrátime pamäť a pustíme späť domov."
Napravil si kravatu a odkašľal si.
,,Ďakujem za pozornosť. Dovidenia."
Renea a aj ostatní boli zmätení.
,,Čo to má znamenať?! Aréna? Smrť?!" zvrieskla Molly a prudko vstala. Re sa na ňu zdesene pozrela.
Molly si však ani jej ani nikoho iného pohľady nevšímala. Jej vedkyňa ju chcela upokojiť, ale Molly ju ignorovala.
Prešla k šéfovi a chytila ho za golier. Potom vysypala:
,,Okamžite nám vysvetlite čo sa tu deje! Najprv nám niečo pichnete do krku, zavrete do dodávky. Zobudíme sa v tých najúbohejších izbách a potom nám poviete, že sme tu pre experiment len kvôli tomu, že vám sa nepáči ako sa chová naša generácia?! A že prevdepodobne väčšina zomrie! Kam tento svet dospel?! Ste normálny?!"
Ochranka aj vedci začali ťahať Molly preč od toho najdôležitejšieho. Na jej otázky a výlevy srdca nereagoval. Len sa otočil a vyšiel zadným vchodom spolu s ochrankov.
Molly bola nútená ísť naspäť do svojej izby na pleci jedného z ochranky, ostatní sa rozpŕchli po svojich.
Renea ešte dlho počula ako sa po chodbách tohto veľkého bludiska ozýva krik Molly, aby ju ten hlupák dal na zem. Re si domyslela ako ho celú cestu búchala do chrbta a kopala nohami.
No mladá hnedovlasá dievčina nepotrebovala problémy a hoci bola vystrašená a zmätená, poslúchala Lee a verila, že svoje rady myslí dobre a nechce ju poslať na smrť.
Ahojte! :D
Ako sa vám zatiaľ páči príbeh a aký máte názor na divokú ryšavku Molly? A čo si myslíte ohľadom schopnosti Re, akú podľa vás dostane? :)
Budem rada za votes aj komenty.
Mám vás rada a ďakujem za krásne komentáre na predošlých kapitolách. :*
