Lesanka

1

  Som Lesanka,jedna z mnohých.Sme len dievčatá každá iná,každá má svoj štýl.Žijeme v lesoch už fakt dlho.Nikdy nejdeme do spoločnosti ľudí,sme iný ako oni.Nestravujeme sa hnusnými vecami ako oni,stravujeme sa múčnymi červami,nepoznáme elektroniku,nepoznáme zbrane a ani alkoholické nápoje.Čo sa nachádza v lese to máme,obliekame sa do listov a papradí lesa,topánky máme buď vyrobené z kôry stromu alebo z listov.Pijeme kvapky dažďa,alebo z rieky.Náš život bol stvorený k tomu aby sme ochránili les pred lovcami ktorý lovia zas nás.Hovoria nám spozenci diabla.Zabíjame každého,každú chvíľu.Po meste sa o nás vraví že sme bláznivé divo žienky.Každý hovorí svoje.Volám sa Maya a toto bude môj príbeh...

___________________________________________________________

Zobudila sa na jednom zo stromov,pomaly som otvárala oči do ktorých mi svietilo žiariace slnko.Pomaly som sa posadila a čakala kedy pribehne ku mne jedna malá veverička ktorú volám Fluffy je veľmi huňatá a veľmi,veľmi roztomilá.Sedela som tam a čakala a po chvíľke strpenia pribehla. Pozrela na mňa jej krásnymi očami a podala mi niečo do ruky.Bol to orech a už otvorený,to je zlatíčko. "Ďakujem" pohladila som ju po hlave.Zjedla som si svoj malý oriešok a vstala.Zrazu začal strom praskať,ja som sa šmykla a spadla na zem.Pozrela som sa pred seba a strom padal na mňa,otočila som sa na bok a strom spadol vedľa mňa.Každý vie že keď spadne strom hlavnú Lesanku začne akoby bodať.Vstala som vzala do ruky luk a natiahla ho,okolo nikto nebol až zrazu sa zjavili s krovia lesov lovci.Pomaly prichádzali ku mne boly asi šiesti.Pribehla ku mne vystrašená malá Fluffy a sadla mi na rameno.Otočila som pomaly hlavu ku nej a pošepla jej po tichu. "Potrebujeme pomoc..." prikývla zoskočila zo mňa a vbehla do lesa,lovci pomaly ku mne prichádzali vzala som do ruky vlastne vyrobený oštep a otočila ho na jedného z nich,všetci sa zasmiali.Jeden z nich natiahol luk a už som vedela že na mňa vystrelí a tak som sa rýchlo uhla,šíp zastrelil druhého.Všetci si vymenili pohľady a ja som stále pozerala do lesa kde som už počula šuchot. Skrčila som sa na zem z lesa vybehli veľký biely vlci začali všetkých trhať a ku mne pribehla Fluffy. "Dobrá práca" povedala som a ťapla si z ňou pomaly sa postavila a okolo mňa už boly lovci roztrhaný na kusy.Prišla som ku najväčšiemu bielemu vlkovy kľakla si na jedno koleno a pohladila ho. "Ďakujem" povedala som a priložila hlavu k tej jeho.Niekto zašušťal v lese a ja som okamžite namierila luk.Vyliezla z krovia Kay.

"Maya!Nestrieľaj!"zakričala z rukami pred sebou.

"Ou,prepáč čo by si chcela?" opýtala som sa nežne.Ona sa popozerala okolo mňa kde boly mŕtvy lovci a vedľa mňa vlci.

"Ach Maya..."povzdychla si.

"Čo je? Zaútočili na mňa čo som mala robiť!?"nahnevala som sa.

"No to máš pravdu,ale to si vyrozprávaj z tvojou mamou"povedala natešene.

"Z-z-za mamou?!"povedala som vystrašene,moja mama totiž bola hlavná Lesanka,och Bože môj život je hrozný!

"Čaká ťa pred Stromom Hojnosti"a do riti! Čo zas po mne chce!Stále robím to čo mi prikáže,juj.Išla som pomaly krok po kroku ku Stromu Hojnosti kde mama už sedela na drevenom zarastenom tróne.Pozrela som na ňu a hneď sklopila hlavu dole.Chcela som sa z ňou aj porozprávať o nejakých veciach ako napríklad kedy môžem vypadnúť z lesa,ale viem čo by mi na to povedala ,,Nie,nie,nie zlatko.Svet je veľké a nebezpečné miesto,ostaneš tu!,, to som u nej počula už milión krát.Prišla som ku jej tróne,pozrela na mňa milo.

"Odíďte!" rozkázala stráži.

"Čo som urobila tento krát?" opýtala som sa nevinne.

"Nič,len som sa chcela porozprávať"vstala z trónu a začala sa prechádzať "Vieš zlatko,je tradíciou že každých dvadsať rokov odstúpi hlavná Lesanka a nastúpi jej potomok" ne!Len to ne!

"Takže ja?" opýtala som sa smutne.

"A kto iný?!Maya je to iba na dvadsať rokov" nasrala som sa.

"Na dvadsať rokov! Si normálna?! Veď to je večnosť,ja chcem ešte žiť!Chcem vidieť svet,poznať ľudí! A nie ich zabíjať,toto nie som ja!"

"Maya!Len ma vypočuj!"chytila ma za ruku.Ja som ju okamžite vytrhla.

"Trhni si" vzala som do ruky luk a vybehla von,bežala som ďaleko od tej bosorky.Išla som kde ma nohy niesli,po chvíli som už nevládala a ľahla si na zem.Pozerala som do neba na mraky,aké sú čisté a nevinné.Bol to krásny pocit,zaspala som.Nesnívalo sa mi nič,iba černota ako moje srdce.Ležala som na tráve asi hodinu.Počula som vreskot a tak som okamžite vstala.Bolo to počuť zo Stromu Hojnosti.Rozbehla som sa späť ako blázon.Bola som už tam a videla ako celý Strom Hojnosti horí.

"Lovci!" povedala som a obzerala sa okolo stromu stáli lovci a zabíjali všetky Lesanky. Och Bohovia moji!Rozbehla som sa na jedného z lovcov vzala do ruky nôž a po tichu ho podrezala.Bežala som ďalej a za každým som jedného lovca zabila.Bola som už v strome kde ich bolo najviac.Skryla sa za ďatelinu a pozerala.Prišiel tam hlavný lovec,mal v ruke moju matku a v druhej nejakú čiernu vec.

"Páni!Toto je Kráľovná Lesaniek!" zakričal a všetci sa začali z mojej mami smiať,chcela som jej pomôcť ale bolo ich tam veľa keby som ich napadla zabili by ma a aj mamu "Konečne po toľkých rokoch náš rod dobil tieto hnusné potvory" potiahol mamu za vlasy,mama naňho ťažko pozrela.

"Choď k čertu!" povedala mama.Potiahol ju ešte viac za vlasy a hodil na zem.Mama tam ležiaca na zemi sa nevládala ani postaviť.Mama si začala niečo hovoriť "Možno si nás porazil,ale moju dcéru nie zabije vás všetkých do jedného!"pľuvla naňho.

"Lesanka!Jej dcéra,nájdite ju!"zakričal a namieril na mamu nejakou divnou zbraňou a tá vystrelila.Nahrnuli sa mi do očí slzy,videla som mamine telo ležať tam ako nič. Všetci odišli a ja som prišla ku mame.

"Mami?"plakala som. "Och Bože,je to moja vina...Mami prepáč,prepáč,pre-páč" vzlikala som a plakala v kuse. Prišla Fluffy a z jej malými rukami ma objala.Plakala som ešte viac.Ja som taká hlúpa! Som posledná Lesanka,čo teraz,aj tak ma zabijú tak čo.Spadla mi posledná slza a mamine telo sa zmenilo na maličkých žltých motýľov ktorý odlietali preč.Nikto tam nebol.Išla som pomaly preč,začalo pršať a ja som chodila po blate,po ceste sa zo mnou šmyklo a ja som padala po blate niekam dole,až som narazila na kameň do ktorého som si udrela hlavu,popravde to veľmi bolelo a od tej bolesti som akoby upadla do umelého spánku.Nič som nevnímala,počula som iba nejaké hlasy.