Lesanka

2

Skúsila som otvoriť oči,pomaly.Videla som nejakých ľudí stáli okolo mňa,neboli to lovci ty by ma už zabili.Ich hlasy mi v hlave hučali ako bláznivé.Chcela som sa pohnúť a utiecť no všetko ma bolelo a hlava mi išla vybuchnúť.

"Je to Lesanka"povedal jeden z tých ľudí.

"Čo z ňou urobíme?"povedal niekto z jemným hlasom.Pohla som sa a všetci sa na mňa zadívali,otvorila som ešte viac oči a predo mnou stáli dvaja muži a jedno dievča,to dievča natiahlo ruku aby som sa postavila,odmietla som. "Neboj sa mi ti neublížime,som doktorka Foltinová" natiahla ruku ešte raz a ja som jej ju podala a postavila sa "Ako sa voláš,dievča?"zdrevenela som mali na sebe divné zmuchlané oblečenie a ja obalená v najväčších listoch lesa.

"M-Ma-Maya"vykoktala som a pozerala okolo nich.

"Videli sme čo sa stalo vášmu lesu,je mi to ľúto"povedala a ja na ňu som iba pozerala. "Vezmeme ťa na ošetrovňu dobre?"malá otázka,ehm...Čo je to ošetrovňa?Ja kedže som nevedela čo to je prikývla som.Nasadli sme do veľkého,tvrdého vozu čo malo štyri veľké kruhy okolo.Zrazu sa začalo hýbať a mi sme išli bez chôdze!Úchvatné!Neviem čo je to ale ide to samé,oni sú kúzelníci?Zastavili sme a mňa opatrne vzali do nejakej veľkej kamennej krabice,posadili ma na stoličku.Čakala som čo sa  bude diať,všade okolo mňa boli zvieratká pandy,jašterice,psi,líšky,papagáje a všetky iné.Prišla ku mne tá paní. Priložila mi na hlavu nejakú mokrú vec,okamžite som sa odstrčila. "Neboj je to len ľad,pomáha od bolesti hlavy" povedala a priložila mi tu studenú vec na hlavu. "Drž si to" povedala a brala niečo ostré do ruky.

"Čo je to?"opýtala som sa vystrašene.

"To je taká vec ktorá sa ti pichne do ruky a dá ti tam látky ktoré potrebuješ,volá sa to injekcia"naberala niečo do pohárika, vzala moju ruku a niečo mi na ňu natrela nejakú hatlaninu.

"Bude to bolieť?" opýtala som sa jemne.

"Nie je to ako keď ťa pichne včielka"takže ako to bolí!? Mňa ešte nikdy včela nepichla!Ach...Vzala moju ruku a pichla ma.Popravde ma to bolelo jak hovädo ale na vonku som sa usmievala. "Tak dobre,môžem sa ťa pýtať nejaké otázky a ty mi na nich budeš odpovedať,dobre?"pousmiala som sa a prikývla "No takže,koľko máš vlastne rokov?!"pozrela na mňa.

"Mám 16,asi..." povedala som nerozhodne,nevedela som vôbec.

"Aha..."niečo si zapísala "Dobre, si Lesanka,koľko vás je?" usmiala sa a ja som sklopila zrak.

"J-Ja som už posledná,moja mama bola najhlavnejšia,mala som byť ňou ja,idú po mne lovci a v lese nie som v bezpečí..."nahrnuli sa mi slzy do očí.

"To je mi ľúto Maya" objala ma,veď ju ani nepoznám!? "Ale vidíš keď nie si v bezpečí v lese tak...By si mohla bývať tu a byť ako normálny ľudia"ne!Zabudni!

"Nie! Normálny sú spomalený,namyslený,nemajú rešpekt a niesu ako mi!"vstala som zo stoličky a išla pomaly od nej ďalej.

"Kto ti to povedal?!"pozerala na mňa nechápavo.

"Mama..."nahrnuli sa mi ešte viac slzy.Prišla ku mne a chytila ma za tvár.

"Maya viem že tvoja mama ti to o nás povedala,ale nie je to pravda pozri sa na mňa som taká?!" odstúpila a roztiahla ruky okolo seba.

"No...Nie..."usmiala som sa.

"No vidíš,neboj sa.Viem že toto všetko je pre teba nové ale toto všetko ťa naučím len ťa musíme ešte trochu upraviť ,začesať a dať preč tie konáre z vlasov a bude z teba krásne 16 ročné dievča" zasmiala som sa. "Poď a volaj ma Maggie" vzala ma hore po nejakých divných kopcoch.Vošli sme do nejakej veľkej izby kde boly samé biele veci. "Toto je kúpeľňa Maya,tú sa môžeš osprchovať" povedala z úsmevom ale ja som jej nič nerozumela.

"Ehm..Osprchovať?!"

"Aha,prepáč zabudla som...Vezmeš túto vec a otočíš ňou a pôjde z tadiaľ voda uvidíš" dobre?! Asi tomu trochu chápem "A tu máš na seba nejaké veci,osprchuj sa a príď pomaly dole,ja zavolám riaditeľovi a starostovi,dobre?"zabuchla dvere. Komu zavolá? No dobre nechápem ale čo už...Otočila som z tou vecou a začala z tadiaľ voda,kouzelné! Bola som opsorchovaná či ako sa tomu hovorí,obliekla som na seba čo tam bolo,trochu mi to trvalo nevedela som kde čo má ísť,ale podarilo sa.Zišla som dole po tých divných kopcoch dole,stála tam tá paní z nejakým chlapcom.

"Ah,Maya toto je Kyle,Kyle toto je Maya" otočil sa na mňa iný druh človeka,druh človeka o ktorom mi mama nikdy nič nechcela hovoriť,mal krásne hnedé vlasy a orieškové oči.Stála som tak jak hlúpa a aj on.Potom prehovoril ako prvý.

"Ach,prepáč ja som Kyle"podal mi ruku,čo mam robiť?! Stála som tam jak idiot!Po chvíli ruku zložil.

"Tuna Kyle ťa zajtra pozajtra odvedie do školy a začneš nový život!" povedala natešená pani a odišla do inej miestnosti.Ostala som tam stáť a pozerala do zeme a on na mňa.

"Takže ty ty si Lesanka?"povedal koktavo a usmial sa, ja som pomaly prikývla. "Musí to byť pre teba hrozné čo urobili ti ty lovci" pozrela som naňho "Tiež ich moc nemusím" usmial sa na mňa a ja som mu to opätovala. Prišla Maggie.

"Takže počúvajte ma,musíme tuna Mayu naučiť do pondelka všetko čo sa týka správania a tak podobne dobre?"čože?! Posadili sme sa na veľkú starú mäkkú stoličku "Takže Maya,toto je gauč" začali mi všetko možné vysvetľovať,hovorili,hovorili a hovorili,už som sa nudila,keď teta začala rozprávať o slove škola tak som nemala z toho dobrý pocit.Pomaly som zaspávala a po čase sme asi všetci zaspali na tom starom gauči. Zobudila som sa a vedľa mňa bol Kyle pozeral na mňa akoby som mu zabila niekoho blízkeho,ach a čo ak!? No nie,nie,nie klídek.

"Prečo na mňa tak pozeráš?!" pozrela som sa mu presne do očí.

"Ešte nikdy som nevidel Lesanku tak z blízka" usmial sa a oprel si ruku o gauč a položil na ňu hlavu. 

"Aha..."nevedela som čo mam hovoriť bola som tam iba jeden deň a už sa rozprávam z človekom ktorého som nikdy nevidela ale pripadá mi to akoby som ho poznala celý život.

"Ako ste tak dlho prežili v tých lesoch?A až teraz vás lovci našli?"

"To je dlhý príbeh...Povedzme že som bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste" pousmiala som sa.On na mňa milo pozeral bol taký cute :3 .Vzal do ruky nejakú vec a povedal.

"Je 7:34 mali by sme pokračovať v učení ale najskôr ti pôjdem urobiť raňajky" usmial sa a vstal a išiel do kuchyne, to slovo ma naučil.