Vampire's bride

8.

Nervózne zovierajúc látku bielej nočnej košele som postávajúc počkala, kým slúžky odídu. Nechcela som, aby odišli. To by znamenalo, že ostanem s Apollyonom sama. Dvere sa zabuchli a ja som sa nervózna pobrala do uhladenej postele a prikryla sa perinou. Bolo čosi po polnoci, keď mesiac prekročil svoju strednú hranicu a cez okná do izby prenikal jeho jas a svieži vánok. Sviečky boli pozhasínané okrem dvoch po bokoch postele prichytených na stene.

Pomaly som zaspávala, keď sa dvere kúpeľne otvorili a vyšiel z nich Apollyon vo voľných bielych nohaviciach. Šibol po mne pohľadom a potom si ľahol vedľa mňa do postele. Oprel sa o lakte a na chrbte som cítila jeho pohľad.

„Poď ku mne bližšie, Anna." ozval sa jeho zamatový hlas, ktorý ma znova a raz materinsky objal a akosi ma donútil sa k nemu otočiť a kúsok sa posunúť k nemu. Vystrel ku mne ruku a pohladil ma po líci. Iba som ho mlčky sledovala, tie jeho tmavé oči. Neviem ani ako, ale pomaly som ho ani nevnímala ako beštiu. Akoby to nebol on, ktorý prinútil dievčatá skákať z útesu, podrezávať si hrdlá a nechával ich umrieť v bolestiach. Bol to len Apollyon. Upírsky princ Apollyon, pripomenula som si.

Prstami mi prešiel po šiji a následne mi zatlačil medzi lopatky, takže som sa k nemu prisunula bližšie. Podmanil si moje pery a ja som strácala zdravý úsudok. To so mnou dokázal len on.

Jeho ruka sa pohrávala s lemom výstrihu a posúvala ho nižšie. Prstom mi hladil najprv jednu a potom druhú kľúčnu kosť, čo mi nahnalo zimomriavky a nevedomky sa k nemu viac natisla.

Jeho pery boli žiadostivé a skúmali každý kútik tých mojich. Jemne vsal moju spodnú peru a ku mne doľahli opäť raz tie pocity, ako onú noc. Vzrušenie. Slabo som vzdychla a on sa odtiahol. Chcela som viac, pootvorila som ústa, no on mi prešiel po nich palcom. Unavene mi klesli viečka. Stiahol si ma do objatia a aby som mu náhodou neušla, objal mi nohy svojou a pery prisal k môjmu krku, zatiaľ čo mi odrhnul tmavé zvlnené vlasy. Zacítila som špicatý hrot zubu a pootvorila som viečka. Prešiel mi ním po pokožke od krku, po sánke až k perám a venoval mi rýchly ľahučký bozk.

„Dobrú noc, Anna." hlesol a mne padla hlava. Zaspala som, plne v jeho moci.

Prešla som si po viečkach, aby sa mi rozlepili. Až potom som si uvedomila, že ma Apollyon objíma. Mierne som sa odsunula, no zároveň som nechcela aby sa zobudil a tak som zase klesla do perín. Vtom otvoril oči. Pár krát zažmurkal a potom sa zahľadel do mojich.

„Prečo ešte nespíš?" opýtal sa mierne chrapľavým hlasom, čo ma pobavilo. Po ránu vyzeral úplne neškodne.

„Neviem už spať. Zvyčajne v takýto čas vstávam."

„U nás je ešte veľmi skoré ráno. Všetci spia."

Čo? Tak čo budem toľko robiť?

Asi si všimol môjho sklamania, pretože dostal potrebu ma niečím zabaviť. Začal ma hladiť po chrbte a hlavu si položil tak blízko, že sme sa dotýkali nosmi. Takúto blízkosť som s Johnom nikdy nemohla zažiť bez toho, aby som sa netrápila, či nás niekto neuvidí, neodsúdi alebo nevyhreší.

Teraz tu ležím so svojím budúcim manželom.

„Ak chceš, pýtaj sa." povedal napokon.

„Môžem sa po kráľovstve voľne pohybovať?"

„Vždy na teba niekto bude dozerať. No kráľovi by som sa na tvojom mieste pod nohy nemotal." jemne sa pousmial. Nemali spolu taký vzťah, ako ja s otcom, či s mamou. Všetky tieto vzťahy mi prišli chladné. A na to mi stačil jeden obed, aby som to zistila.