Medzi nami bytosťami

Koniec začiatku ,a či začiatok konca ?

         Všetko sa raz začne a neskôr skončí , neexistuje nič , čo by sa tomuto vyhlo. Alebo ? Bolo by to možné ?  Bolo by možné niečo skončiť ešte pred tým ako to začne ? Niečo začať a nedovoliť to ukončiť ? Tieto otázky si kladiem už roky a je toho viac , toľko otázok ale nájde sa niekto kto by mi odpovedal ? Občas sa mi zdá , že sa mi niekto dohovára , mám strach neviem či mi chce niekto pomôcť alebo mi len ublížiť.  Všetko sa začalo po infarkte , po následnej kóme . Ako keby sa mi vybavovali spomienky , ale zároveň udalosti v budúcnosti. Nemala by som sa toľko stresovať , určite niesom jediná . Keď sme už pri tom , mám taký pocit , že sa bojím . A asi som vážne rada , konečne sa nebojím ohladom toho čo je so mnou , ale preto , že už zajtra je môj prvý deň na strednej. Môže mať človek strach zo strednej školy ? Ako chápem odišla som zo základky a všetko sa zmení , nuž pochybujem , že by ma niekto takýto strach. ,,Klop klop , môžem ďalej?" prečo sa moja mamka vždy tak približuje ako duch , ,, No veď vieš , že nemusíš klopať, no i keď občas by súkromie bodlooo," ,, zlatko ja viem v tvojom veku som bola rovnaká a iste tvoje súkromie schvalujem , ale pre tentokrát ma počúvaj..." ...*ticho* ,, ty a jaa" ,, tak ma už nenaťahuj" , ,, zajtra spolu strávime deň , presnejšie budem učiť na vašej škole , dúfam , že si rada," to moja mamka zabila , každý vie , že je učiteľka slovenčiny , ale stredná škola ? Really? ,, No mami , je to síce trošku divné a budem sa cítiť ako pod dohľadom , ale jasné , že sa teším." Nič takéto som nečakala , vážne ma prekvapila , potom sa len usmiala a bez slov odišla , divnéé. *Brr Brr* Toto by som teraz nemala riešiť , určite je len nervózna ako ja . Asi sa pôjdem prejsť , vyvetrať si hlavu ešte kým nie je tma.  

  ..po 10 minútach neskôr..

Nezotmelo sa dáko rýchlo ?, pokial viem nebolo to dlho kým som od môjho rozhodnutia išla von. Pokial je už tak tma , prečo nie sú zapálené lampy ?! A inak tu býva živo, dneska je divný deň. Hrabe mi , asi mi len hrabe , mala by som byť rada , že ma konečne nikto neotravuje a tma sa nezdá byť až taká zlá, myslím.

*tuuut tuut* *Svetlá sa zapli, v ich tieni nabúrané auto*

Sakra , čo to ?!! Veď tu nitko nebol . A zrazu tie oslepujúce svetlá , začína ma bolieť hlava , mala by som zkontrolovať to vozidlo . *krik* Nie , to nemyslíte vážne !! je to len sen , určite hej , to auto neviem ako je to možné. Krv veľa krvi , ale vodič , zmizol ! On tu vážne nie je , žiadne stopy , že by niekam šiel a s takým nárazom do lampy , by to bolo ťažké prežiť. Mala by som zavolať políciu, doktora alebo aj neviem , netuším čo mám robiť. Zavolať políciu ,? k čomu ? .. nebola to havária dvoch vozidiel a aj tak by s tým nič nespravili a doktora...? nemá to význam ked tu vodič nie je!!.  Mám strach , vážne veľký strach , celý dnešný deň je divný , až príliš divný na to aby sa to dialo a tu ?? V tejto dedine sa najmenej desatoro storočí nič neudialo.

*polapanie po dychu* *snaha o krik*
,,Mamiii ?!!"  ono to nešlo , kričala som viem to ale nepočula som to , mala som stiahnuté hrdlo , tak ako nikdy. Ešte raz , musím to skúsiť ešte raz alebo hned bilionkrát...,, Mamii , mamii , pomôž prosím," prečo sa k nej nemôžem dostať ?? Prečo práve teraz nie ? 

*nemocničné vozidlá blikajú, počuť slabé vzdychy pacientov , cítiť strach o nevinných o rodinu*
,,Kde som ?, kde sakra som ?" nikdy som nemala väčší strach , i keď som si ho dáko nevšímala, ,, Pomôžte m.."  *klesavý , priam chraplavý hlas z posledných síl*

-----------------------------------------------------------------------------

Dačo málo od autorky:  .. Zdravím , samozrejme chápem , že toto nie je niečo originálne , že toho nie je veľa a možno to preskakuje z toho na niečo dalšie , ale písanie ma baví , presnejšie chcem svoje poznatky , pocity , strach , preniesť do tohto príbehu i keď som ten typ , čo väčšinou všetko anpíše do jedného a v tom prípade netuším ani zdaleka na koľko dielov to bude, ale posnažím sa to rozviť tak aby to viac zaujalo ...