12:01 p.m.
Ja tam.
Sedí práve tam.
Kráčam cez dvere bytu a on zdvihne zrak od knihy.
Jeho okuliare sú posadené na mostíku jeho nosa.
V pozadí hrá jemná hudba.
„Harry!"
Postaví sa a beží ku mne, zatiaľ čo ja stojím v šoku.
Jeho nohy ho nesú ku mne, potom sa odrazí a obtočí svoje paže okolo môjho krku, nohy okolo môjho pásu, hruď na hruď.
Nadýchnem sa vône jeho vlasov.
„Lou."
Obtočím okolo neho svoje ruky a objímem ho, akoby som ho už nikdy nemal vidieť znova.
Možno ho už nikdy viac neuvidím.
Kráčame do spálne a ja ho nežne položím na posteľ.
Ľahnem si nad neho a obzriem si ho.
Je toto skutočné?
Dvihnem mu bradu článkom svojho prsta a pozriem sa na jeho jemný úsmev smerujúci na mňa.
Usmejem sa späť.
Pozriem sa dole na jeho pery, skloním sa a jemne ho pobozkám.
Chýbal mi, tak veľmi.
Nežne pohybujem svojimi perami spolu s jeho a on sa do bozku jemne usmeje.
Presunie svoje ruky k môjmu krku a zapletie prsty do mojich vlasov.
Stiahnem sa späť a zašepkám.
„Si môj najobľúbenejší."
Hľadím na kútiky Louisových pier, ťahajúc sa nahor a na jemné vrásky okolo jeho očí, vyzerá tak kurva krásne.
Zašepká naspäť.
„A ty si môj."
Ľahko ho pohladím po čele, hľadím naňho.
„Milujem ťa, Lou."
Zatvorí svoje oči.
„Milujem ťa, Harry."
7:00 a.m.
Zobudiť sa.
Zašepkať.
Bol to len sen.
Zaspať.
