Duch Školy Temna /4/

3.

Ako to už býva, ak milujete dvoch ľudí, vždy siahnete po treťom a vždy je to tá najhlúpejšia voľba. Ja som tiež stavila na tretieho.

Asi som spravila blbosť, ale to sa tiež stáva. Mans je však to najmenšie zlo a Peter to chápe. Alebo ma ignoruje? Neviem.

Nikto z nás nevie. Čo robíme, čo cítime. Veľmi hlúpy zlozvyk ľudí. Čakáme, kým to život vyrieši za nás.

Ja sa naháňam za človekom ktorého som stratila a pritom strácam iného. Presne pre toto nakoniec ľudia zostávajú sami. Hľadáme to, čo sme stratili a pritom nám uniká podstata života. Milovať.

A aj keď to viem, stále za ním utekám.

Už niekoľko hodín vytrvalo leje, no kvapky dažďa zatiaľ obozretne obchádzajú moje telo.

Do riti s tým idiotom!

Zaburáca Peter v mojej hlave a pridá.

Čo robíš?

Ide za otcom!

Ešte viac pridá a ja sa ženiem za ním.

„Neskoro!" zrazu sa zvrtne Tobias.

„Čo robíš do riti?" vyštartujem po ňom.

„Čo robím? Ty si spravila všetko čo si chcela. Môj otec sedí na kresle a zachraňuje čo treba, ty máš brata a ja čo? Pamätám si všetko tak ako ty!" skríkne znovu.

„Ja viem ako sa cítiš, ale prečo robíš toto? Chcela som všetko vrátiť a ty utekáš do rovnakej pasce!" skríknem na neho a

„Ty si chcela! Vždy to bolo o tom čo si chcela." zvrieskol na mňa.

„Nevieš čo robíš!" vykríkol spoza mňa Peter.
„Viem to dobre." pošepne Tobias a zmizne. No v rovnakej sekunde zmizne aj Peter. Šmuha tvorená ich telami sa rozpohybuje.

„Dosť!" zakričím a predomnou sa objavia ležiace telá. Tobias má natrhnutú peru a Peter krváca z nosa.

„Zastav to kým nie je neskoro." pozriem prosebným pohľadom na Tobiasa.

„A čo ak je?"

V jednej sekunde sa stanú tri veci:

Mans a Peter sa vrhnú na Tobiasa.
Tobias skočí do starej studne a ja sa rozplačem lebo viem, že som zasa neuspela.

Bola som húpa ak som si myslela,že to všetko napravím. Môj život je príliš komplikovaný na to, aby to šlo. mala som si to všetko premyslieť lepšie ešte predtým, než som začal s týmto peklom.

,,Ideme domov!" zakričím na chalanov a rozbehnem sa dolu kopcom bez ohľadu na to, či idú alebo nie.

,,Nemohla si nič urobiť."pošepká mi Peter pri internáte.

,,Mohla. Nemala som to takto posrať. Riaditeľ mi toľkokrát opakoval,akú mám zodpovednosť, ale ja som a na to vykašľala a išla som tvrdohlavo za svojim. Chcela som byť šťastná a čo som spravila? Ema čakala dieťa!" dovolím horúcim slzám vyplávať na povrch.

,,Nemohla si to vedieť." pritiahne si ma za lakeť, no ja sa odtiahnem.

,,Mohla som to predpokladať. Som dievča zapísané na zozname smrti, spojené s proroctvom,ktoré len tak mimochodom nepoznám trčiace v škole s dieťaťom diabla a to si píš, že sa mi vyhrážal. Tak čo? Ty by si na mojom mieste spravil to isté?"

nepočkám na jeho odpoveď a rovno zabuchnem dvere na izbe. Odpoveď poznám aj sama. Každý na mojom mieste by odišiel.

Mala som to spraviť aj ja a mala som to spraviť tak dobre,aby ma nenašla ani smrť.

Ahojte!

Konečne som tu, ale asi vás nepoteším. Časti budem stále pridávať takto veeeľmi okresane. Z jednoduchého dôvodu. Princ sa upravuje a chystám prekvapko, no potrebuje veľa času a energie. A tak budete musieť byť trpezliví.

Všetkých vás ľúbim a ďakujem za lásku a podporu💞💞