Pred pohrebom som neustále plakala. Nejedla som, nepila iba spala a plakala. Mama ma na dva týždňe nechala doma takže som nešla do školy. Po tom ako sa to stalo sa mi zrejme zlepšila pamäť keďže som do bodky opísala vraha. Zrejme mi zostala,lebo si pamätám kedy,o koľkej a kto bol na otcovom pohrebe. Je to také divné,mám pocit,že to bolo včera, ale nebolo. Pohreb sa začal o pol druhej. A konal sa v utorok 7.4.2004 .Bolo na ňom 86 ľudí. Aj cez pohreb som stále plakala. A priznajme si pre 9 ročné decko nebol pekný zážitok vidieť,ako niekoho zabíjajú.
Mama už rozmýšľala nad psychologičkou,ale keď som už neplakala tak to nechala tak.
Asi rok po otcovej smrti si mama našla frajera. Neznášala som ho. Zakázal mi spomínať ocka! Ako mi ho mohol zakázať spomínať!
,,Nebudeš o ňom hovoriť! NEEXISTUJE! Je ti to jasné Liliana?" kričal na mňa keď som ho spomenula, ale iba keď mama nebola doma.
,,Existuje. Ty mi nebudeš hovoriť,čo mám robiť! Nie si pre mňa nič! Len odporný sviniar!" kričala som po ceste do svojej izby, kde som sa následne zamkla.
Keď prišla mama tak som jej všetko povedala, ale ona mi neverila. Verila jeho rečiam o tom,že si vymýšľam! Neverila mi! Neskôr ma začal biť. Na tele som mala samé modriny. Mame narozprával,že som si to spravila sama.
Jedného dňa ma mama zobrala ku psychologičke. To už bolo obdobie,kedy som sa rezala. Nerezala som sa na rukách, ani na nohách, ale na bruchu. Je to divné,ale chcela som zomrieť ako ocko. Už som ich nevládala poslúchať. Psychologička,ku ktorej som chodila nebola veľmi dobrá. Stále sa mi snažila nanútiť myšlienku,že sa bijem sama.
Jedného dňa, keď bola mama v robote a ja som prišla domov zo školy,tak ma jej priateľ zase začal mlátiť. Neviem prečo,ale vyhrnul mi tričko a začal ma mlátiť po bruchu. Zrazu si všimol moje jazvy.
,,Ty sa režeš?"spýtal sa.
Bola som ticho. Plakala som už zase. Zrazu si odbehol do kuchyne. Priniesol odtiaľ silný špagát. Priviazal ma o posteľ a keď som sa vzpierala tak ma zbil. Keď už som bola priviazaná zase išiel do kuchyne doniesol nôž,nožnice a...ochranu.
Vtedy som už mala 13.
Nožnicami mi rozstrihal oblečenie a vyzliekol ma. Nožom mi spravil ďalšiu jazvu na bruchu. A nakoniec mi kázal aby som mu vyfajčila, a pustil mi péčko. Zrazu niekto zazvonil. Bol to môj kamarát. On mal 14. Dovolil mu ísť dnu a sám mu ponúkol či si nechce užiť. On samozrejme prikývol. Ja som nič z toho nechcela! Ale povedali mi, že ak budem odporovať, tak to budem robiť o hodinu dlhšie a ak sa to mama dozvie,tak mi spalia všetky spomienky na otca. Tak som radšej vydržala. Ale aj tak som to musela robiť každý deň okrem nedele, lebo vtedy bola mama doma.
A jej frajer si na mňe len zarábal. Mama to asi nikdy nezistila, alebo jej nahovoril,že o tom nevedel a že som si to vymyslela sama. Preto som teraz v decáku! Určite!
