Tiché škrabkanie na dvere si všimla až mama, ktorá v panike ledva dýchala.Všetci sme spozorneli.Alex uprel zrak na okno zanami.V nom uz otrcala svoj krvavy ksicht Lucy. ,,Sme obkluceni!" Vyjachtali sme sotcom naraz.Nebolo kam uniku.Mali sme totiz iba 2 moznosti.Prva z nich bola,otat v izby a nechat sa zozrav za živa.Tá druhá o čosi náročnejsia bola,dostat sa z izby von a aspon na chvilu odplasit príšery ktoré sa nás snažia zabyt a tužia nas premenit v kreatury ake same su.Takze do uvahy prichadzala iba ta 2 moznost.Jediny Alex sa odvazil prejst ku dveram.,,Stoj!" ozvala som sa,bez tusenia ze by som to niekedy chcela povedat.Isli sme mu na pomoc.Nasa strategia bola asi takato?otvorit dvere vrhnut sa na krvilacne netvory a vyjst zivi v domu.
Ani som sa nenazdala a dvere boli otvorene.Ale nikto v nich nestal.Nastala nasa prilezitost.Skontrolovali sme teren.Uplne ticho ,tma.Zazali sme svetlo.v Tom sa ozvalo neuveritelne prenikave pištanie.Prichadzalo z poza dveri.Velmi opatrne nazrel otec poza dvere.Christy tam bola schulena.Jej tiky v krku ma az privadzali do sialenstva.Zakrivala si oci svojimi znetvorenimy rukami.Ako keby ich mala poleptane kyselinou.Pozrela sa na otca.ktory sa nenapadne dival na nu.,,Ppppomozzte miii" jachtala s poslednych sil. Teraz sme zvazovali či jej podamepomocnu ruku.Otec jej ju podal.Postavil sa a v tom sa jej zablisly oci.Bola v nich taka ziara.Az oslepujuca.Dosikora sa usmiala a jej diabolsky pohlad nas vsetkych vyviedol z mieri.Zdrapla ho za ruku a skrabla ho cez celu tvar.Z rán mu zacala tiect krv ako vodopad.Uz som len sledovala ako pomaly pada na zem ,,Oci!" dostala som zo seba slabym hlaskom.Zacali mi tiect slzy prudom.Nemali smemu ako pomoct.Museli sme sa zachranit.Bezali sme dolu schodmi a Christy sa tackala za nami.Ked sme uz boli skoro dolu videli sme Lucy.Ako sa dostala do domu? To nam asi kazdemu virilo v hlave.Vsetky okna boli porozbijane.Chladnicka bolo dokoran otvorena,Vsetko jedlo bolo vyhadzane vonku.
Hodinky ukazovali 21:45. Lampy sa kolisali zo strany na stranu.Zrazu lampy zacali blikat.Ako v hororovej chodbe kde to miesto postihly zle sily.Na zive sme zostali uz iba ja,mama a Alex. Bolo otazkouch minut kedy znovu zautocia.Ostali sme uz iba 3.Nemali sme velke sance na prezitie.Musime ich zabit!
Napeto sme sledovli okolie a cakali,kedy zautocia.Dlho to netrvalo.
