Nemožné - FF Of Vidrail & Vadak [Dokončené]

Naozaj nemožné..

Počkať.... veď je to Vidrail. Skoro som prestala dýchať. Pozrela som sa na neho a začala sa červenať. To nieje možné. Pomyslela som si. „Ty si Vidrail že?" opýtala som sa ho s úsmevom. „ Áno som, ale pokojne mi hovor Adam." povedal a potľapkal ma po stehne. V priebehu hodiny som sa vôbec nesústredila a stále sa na neho pozerala... Bože on je v realite krajší než vo videách. Asi si všimol toho že sa na neho stále pozerám. „ Čo je?" povedal a pousmial sa. Zatrepala som hlavou a povedľa. „Ale nič iba si hrozne pekný " Keď som to povedala skoro som sa prepadla od hanby. Bože môj ja som blbá. Začala som sa červenať. „Tak to ďakujem." povedal a začal sa potichu smiať. „Nechcela by si sa niekedy stretnúť?" „Jasne že áno" zvolala som skoro na celú triedu ale našťastie si toho učiteľ nevšimol. „tak ja sa ti ešte ozvem " povedal a v tom zazvonilo. Po škole som išla domov. Doma nikdo nebol. Prišla som do svojej izby a tašku som hodila na zem. Skočila som na posteľ a premýšľala čo sa vlastne dnes stalo. Stále som na neho myslela. Ako tak ležím na posteli zrazu mi zacinká Facebook. 1 nová žiadost o priateľstvo. Rozklikla som Facebook a tam som mala žiadosť od Adama. Hneď som mu to prijala a rozhodla sa že mu napíšem. Ale on ma predbehol.
A: Ahoj!
Ja: Ahooj!
A: Čo hovoríš na to že by sme išli zajtra do kina?
Ja: Jasné môžeme.
A: Dabre tak zajtra sa ešte dohodneme ja už musím ísť ahoj.
Ja:ahoj
Srdce sa mi rozbúchalo ako keby som mala dostať infarkt. To naozaj nieje možné práve ma pozval youtuber do kina. Keďže ešte nebol večer išla som sa prejsť aby som doma neodpadla od toľkej radosti. Ako tak idem parkom vidím Adama ako drží nejakú babu okolo ramien. Dosť ma to nahnevalo a tak som sa hneď vrátila domov. Nechápem čo sa to deje veď spolu nič nemáme ale aj tak žiarlim. Večer som išla do vane a rozmýšľala som nad tým. Nedokázala som dostať z hlavy myšlienky na neho. . . .