Nemožné - FF Of Vidrail & Vadak [Dokončené]

Koniec

Pohľad Vidraila (Adama) :
Panebože! Čo som to spravil?! pomyslel som si keď Nikol odchádzala od môjho domu. Vyspal som sa s Laurou aj keď stále milujem Nikol. Lauru som zo seba hneď odtrhol a vyhodil ju pred dom dal som jej, jej veci a povedal aby okamžite odišla. Zabuchol som dvere a začal som plakať. Myslíte si že chlapi neplačú? Teraz mi to bolo úplne jedno. Keď som sa spamätal a pozbieral zobral som telefón a vytočil číslo Nikol. Chvíľu to zvonilo ale ona to položila. Bože som tak strašne blbý. Začal som si rukami ťahať vlasy. Hneď ráno za ňou pôjdem! Napadlo mi.
Ráno:
Obliekol som sa a išiel do kvetinárstva kúpiť kvety pre Nikol. S kvetmi som sa vidal na cestu. Už som bol pred jej domom a zazvonil som. Otvorila dvere a stála tam. Krásna ako som si ju pamätal. Ibaže nebola taká akú som si ju pamätal. Bola smutná a oči mala červené od plaču. Keď som ju uvidel mal som chuť si niečo spraviť. Bolo vidieť že trpela a to len kvôli mne. „Ahoj “ povedal som nesmelo. Ona len sklopila pohľad a neodpovedala. „ Vieš Nikol milujem ťa a nechcem o teba prísť.“ povedal som a zhlboka sa nadýchol. „Tak prečo si to urobil?“ opýtala sa a nezadržala slzu. Ja som iba sklopil pohľad. „Mala by som ti to už konečne povedať.“ povedala a nadýchla sa. Nechápal som. „ Vieš v tom klube mi neprišlo zle. Bola som opitá a vyspala som sa s Vadimom. “ povedala to a začala plakať. Z ruky mi vypadli kvety a bez pohnutia som tam stál. Nedokázal som tomu uveriť. Ale nemohol som sa na ňu hnevať keďže som jej spravil to isté. Objal som ju a cítil som ako mi jej slzi padajú na tričko. „ Naozaj je mi to ľúto ale boli sme opitý “ povedala s plačom. „viem“ dodal som a pohladkal som ju na vlasoch. Chvíľu sme tam stáli a ona sa odtiahla. Budem musieť ísť. Povedala a objala ma. Pozrela sa mi  do očí a pobozkala ma. Nebolo to až také dobré pretože som vedel že to robí nasilu. Ale užil som si to pretože ten pocit bol neopísateľný. Otočila sa a bez slov zavrela dvere. Hneď ako som prišiel domov napísal som Vadimovi
A:prečo si mi to nepovedal?! Vyspal si sa s ňou a ani si mi to nepovedal.
Vadak mi nepodpisoval a ja som sa na neho vykašľal. Napísal som Nikol.
A: dokážeš mi ešte odpustiť?
N: neviem ale už k tebe necítim to čo som cítila. Zamilovala som sa do teba ale proste je to všetko preč.
Ako som si správu prečítal cítil som akoby mi niekdo zapichol nôž do srdca. Prišiel som o to najlepšie dievča a aj o toho najlepšieho kamaráta. To bolo posledný krát čo mi napísala. Už som sa s ňou nikdy nestretol ani nepísal.

O rok:
Pohľad Nikol.
Už je to rok čo som nevidela Adama. Chodím s Vadimom a som šťastná. Konečne aspoň raz šťastná. Adamovi som už aj odpustila ale nechcem sa s ním znova stretávať. Bojím sa že by to skončilo ako vtedy. Nikdy na neho nezabudnem pretože som s ním zažila veľa pekných ale aj zlých vecí. Bola som hrozne sprostá keď som si kvôli nemu siahla na život. Ale to už je minulosť.

Pohľad 3.osoby:
Nikol aj Vadim šťastný. Ale Adam ten začal piť a nikoho si nenašiel pretože nedokáže zabudnúť na Nikol.......

Ospravedlňujem sa za taký divný koniec. Najskôr som rozmýšľala že nechám Nikol zomrieť ale potom som si to rozmyslela. Dúfam že sa vám príbeh páčil a že ste dej prežívali s postavami. Ak by ste chceli ďalšiu fanfikciu určite mi dajte vedieť. Majte sa ......Katka