Toto je moja prvá fanfikcia na Kúzelnú berušku a čierneho kocúra takže snáď sa Vám to bude páčiť :) ak nie tak to nečítajte a nepíšte prihlúple komentáre ak Vás to neupúta a nikto Vás predsa nebude nútiť čítať príbeh, ktorý sa Vám nebude páčiť
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
-Adrien-
Je akurát hodina matematiky a učiteľka nám napísala príklady na tabuli, ktoré máme vypočítať. Takže som sa do toho pustil našťastie matika mi ide tak som to mal rýchlo spočítané takže som sa začal nudiť. Rozhodol som sa otočiť a obzrieť na spolužiakov, že čo robia? Za mnou sedí Marinette a tak som si všimol ako sa trápi nad prvým príkladom a hneď som sa k nej naklonil a spýtal sa jej: " Nechceš s tým pomôcť? " Pozrela na mňa a odpovedala: Neetreebaa A-aaadrieenee. Išiel som jej na to odpovedať, ale v tom sa zvonku ozvala silná rana. Učiteľka nám hneď nakázala, že máme ísť sa schovať do knižnice, ale ja som sa nenápadne vyparil na chlapčenské záchody kde som sa okamžite transformoval a bol zo mňa čierny kocúr. Vyšiel som a hneď som utekal na miesto odkiaľ išli tie rany a moja Lady tam už bola a bojovala s akumatizovaným človekom, keď ma zbadala a tým pádom nedávala pozor tak ju trafil a v tej chvíli som vykríkol: " Lienka!!! " a rýchlo som bežal k nej. Našťastie sa rýchlo postavila na nohy so slovami " Som v poriadku kocúrku. " a začali sme bojovať spolu. Po chvíli vykríkla: " Štastíčko. " a do rúk jej spadol dáždnik a hneď vedela čo má s ním urobiť a získala tu vec kde bola akuma a roztrhla to a vyletel čierny motýľ a zapätí povedala: " Už si narobil veľa zla akumo do polepšovne s tebou a chytila ho so svojho joja a ešte povedala: " Mám ťa " a keď z neho vyletel biely motýlik tak ešte povedala: " Maj sa motýľku." Potom do vzduchu hodila dáždnik so slovami : " Kúzelná lienka" a v tej chvíli sa dalo všetko do poriadku a už sa chystala na odchod, ale chytil som ju za ruku a otočil k sebe a povedal som jej: " Ma Lady!!! " a pobozkal som jej ruku. Ona si ju hneď vytrhla z mojej ruky a so slovami: " Kocúre ja už musím ísť prepáč a utiekla preč. Zostal som tam chvíľu smutne stáť a potom som sa vrátil nenápadne do školy a na chlapčenské záchody kde som sa premenil na späť na seba a vyrazil som do triedy kde už bolo skoro celá trieda vlastne všimol som si, že tam nie je Marinette. Zamieril som k Alye a opýtal som sa jej: " A kde je Marinette?" ani neviem prečo som sa o ňu bál ako že mám ju rád, ale milujem niekoho iného. Alya: " Ja neviem naposledy som ju videla tu. " Medzitým Marinette sa vrátila späť do triedy a videla ako sa Alya rozpráva s Adrienom a zostala na mieste zarazene stáť a rozmýšľala o čom sa asi bavia, ale v tom si ju Alya všimla a skríkla na ňu: "Marinette?" tak sa k nim vydala a keď dorazila k nim sa jej Alya ešte spýtala, že kde bola?? Ona na to rýchlo odpovedala, že bola na wcku bolo jej to trochu trápne povedať pred Adrienom takže úplne sčervenela našťastie ju zachránila učiteľka s tým, že môžu ísť domov tak si rýchlo zobrala svoje veci a doslova utiekla odtiaľ. Tak som si tiež zobral veci a pobral som sa rýchlo za ňou a dobehol som ju vonku pred školou teda skríkol som na ňu: " Marinette počkaj!!! " Ona sa zastavila tak som k nej pribehol a opýtal sa jej: " Si v poriadku? " Pozrela na mňa s jej krásnymi žiariacimi modrými očami a odpovedala: " Áááno som, ale v hlase mala niečo zvláštne čo mi hovorilo, že to tak nie je, ale nestihol som jej na to niečo povedať pretože pri škole zastavovala limuzína, ktorá ma odvezie domov. Naposledy som sa na ňu pozrel a zišiel dole a nastúpil do limuzíny, ktorá zamierila smerom domu kde bývam i keď to nie je ďaleko od školy.
