Eben

Prológ

1.7.2020

Prázdniny. Milovala som ich ako aj ostatné voľné dni mimo školy. Prvé letné lúče mi jemne hladkali pokožku a vyzývali ma postaviť sa na nohy, aby som si užila prvý letný deň. Pomaly som vstala a ponaťahovala som si stuhnuté svaly zo spánku. Načiahla som sa po mobil práve v tej chvíli, keď začal vyzváňať tóny od Miley Cyrus. Volala Isabel, ktorá sa rozhodla stráviť tohtoročné prázdniny v Dubaji.

,,Haló, dovolala som sa do predajne vzducholodí?" jej piskľavý hlas sa nevyrovnal ani hračke, ktorú dostal môj pes Kenny na Vianoce. Rodičia tvrdili, že je zbytočné dávať psom dary, ale ako budúca kynologička som svojho psa milovala a bol pre mňa ako dieťa.

,,Pri telefóne Elis, ako vám môžem pomôcť?" zasmiala som sa nad tou absurdnou vecou. Isabel vždy mala zmysel pre humor a niekoľko krát jej to zachránilo krk. Pracovala ako špiónka a tam nesmela pochybiť, lenže to by nebola moja sestra niekedy sa preriekla no humorom všetko zamaskovala, do očí vám povie, že pracuje pre CIA a vy jej to neuveríte, pretože jej bude cukať kútikmi úst a potom vás vysmeje, že človek ako ona by nemohla pracovať na takom mieste, pretože sa nikdy nevie tváriť vážne a to bola práve jej výhoda.

,,Láska, dnes ti letí lietadlo tak pohni svojím zadkom aby si ho stihla a nie, neberiem ako odpoveď! Pá." Sarkastické pípanie na linke mi oznámilo, že moja pubertálne dospelá sestra mi zložila. Popravde sa mi nikam nechcelo a pravdepodobne má Isabel pokazené hodinky, pretože lietadlo mi malo letieť až večer o siedmej. Pokrútila som nad ňou hlavou a pomaly sa šuchtala do kúpeľne. S rannou hygienou som sa moc neponáhľala, pretože som popravde ani nemala kam. Nemala som plány a tak som si obliekla moje bežecké oblečenie a vyrazila si zabehať. Jeden deň navyše v mojom tréningovom rozvrhu ma snáď nezabije. Bežala som svojou každodennou trasou, cez našu štvrť do parku, kde som stretávala pani Selmu, ktorá každé ráno kŕmila holubov. Nezabudla som sa jej pozdraviť ako každý deň, odpoveďou mi bol jemný úsmev, čo mi bohato stačilo. 

Pani Selma bola milá stará pani, ktorá bola nemá ale s veľkým a dobrým srdcom. Prebehla som popri holuboch, ktoré sa rozpŕchli ale ako náhle som bola v bezpečnej vzdialenosti znova prileteli a pochutnávali si na suchom chlebe. Bežala som ďalej a tentoraz som stretla pani Hofmanovú. 

Bola to veľmi nepríjemná pani, ale naučila som sa s ňou vychádzať, stačilo nájsť jej slabinu, čo bola jej dvojročná čivava Lessie. S Kennym bola Lessie najväčšia kamarátka a pani Hofmanová to s radosťou schválila. Lessie bol malý diabol a nenávidela každého psa v okolí, len s Kennym vychádzala nad mieru dobre.

,,Elis. Aká som rada, že ťa vidím a kde máš Kennyho?" pani Hofmanová sa začudovane obzerala okolo, či náhodou Kennyho niekde nezbadá.

,,Dobrý deň. Kenny je doma, pretože si pred pár dňami zlomil nohu a veterinár odporučil aby sa nenamáhal, ale o dva týždne už budeme chodiť na prechádzky a prídeme vás navštíviť ak budete chcieť a Kenny sa môže ponaháňať s Lessie." Lessie súhlasne zaštekala a pani Hofmanová sa usmiala.

,,Tak keď sa uzdraví príďte nás pozrieť. Lessie sa už nemôže dočkať a my si môžeme dať limonádu a porozprávať sa. Potrebujem poradiť, Lessie začala cikávať v dome a neviem ju to odnaučiť." Pani Hofmanová sa nesúhlasne pozrela na svoju čivavu ale tá len vrtela chvostom akoby nič.

,,Akonáhle nám veterinár povolí vychádzky tak vás navštívime a ukážem vám ako rýchlo ju to odnaučíte. Rada som vás opäť videla, budem musieť ísť aby som stihla ešte mamu kým odíde do práce. Dovidenia." Usmiala som sa na pani Hofmanovú, ktorá mi ešte stihla poďakovať a popriať pekný deň. Akurát som bežala cez detské ihrisko, keď som ucítila, že mám povolené šnúrky na topánke.