On Tides of Yesterday

Chapter 1

Atlantický oceán

Jún, 2016

* * *

Nebolo to prvý raz, čo som sedela v lietadle a nado mnou sa rozprestierala nekonečná záplava belejúcich sa mrakov, skrz ktoré miestami prenikala modrá oceánu. Už som tento pohľad zažila niekoľko rázy pred tým. Cesta lietadlom pre mňa neznamenala nič výnimočné, s cestovaním tohto druhu som už mala skúsenosti. Preto som si nasadila slúchadlá a dovolila príjemne otupujúcim slnečným lúčom, ktoré na mňa dopadali cez okno, aby ma v kombinácii s upokojujúcou hudbou pomaly, ale isto uspávali.

Chcela som si počas letu oddýchnuť. Vedela som, že ma čakajú náročné týždne. Po tom, čo som prijala sezónnu letnú prácu v jednom z najluxusnejších letných dovolenkových rezortov nachádzajúcich sa v mojej vysnívanej destinácii - Bahamách, čas plynul až príliš rýchlo. Ani som sa nenazdala a deň cesty bol tu. Sotva som sa stihla pobaliť a pripraviť na dlhú cestu a ešte dlhší pobyt mimo domova.

Počas situácie, v ktorej som sa ocitla ako náhle som prestala zvládať vysokú školu, vyhodili ma pred jej dokončením a zostala som prakticky bez jedinej vyhliadky do budúcnosti, bola táto pracovná ponuka, o ktorú som iba akousi náhodou "zakopla", priam požehnanie a moja posledná záchrana.

Nemôžem povedať, že by rodina nebola sklamaná, práve naopak. Nespočetne veľa rázy mi dávali najavo to, že ako moc ich hnevalo, že som odišla zo školy pred jej dokončením. Klamala by som, ak by som povedala, že nedokončenie školy nebolo primárne v dôsledku môjho vlastného zavinenia. Každý, kto ma pozná, si bol vedomý toho, že by som tu školu napokon zvládla, no stratila som chuť a akúkoľvek motiváciu dokončiť štúdium.

Doma ma neprivítali práve s otvorenou náručou. Bolo mi jasné, že ma nemajú za čo chváliť, no čakala som aspoň nejako podporu zo strany rodiny. Ich vyčítavé pohľady som však cítila na svojom chrbte zakaždým, keď som sa ocitla v rovnakej miestnosti ako ostatní členovia domácnosti po tom, čo som sa vrátila z vysokoškolského internátu. Zbytočne som im stále dookola vysvetľovala, že štúdium politológie a medzinárodných vzťahov nie je niečo, v čom by som sa našla. Chcela som pracovať s ľuďmi, ale úplne iným spôsobom, akým nás učili na škole. Preto som odtiaľ odišla skôr, než moja frustrácia a nespokojnosť prerástli v niečo vážnejšie.

Moje konanie však nemalo pochopenia, preto som sa pomaly, ale isto odcudzila od svojej rodiny i napriek tomu, že sa snažili byť pre mňa aspoň čiastočnou oporou. Cítila som, že mi budú ešte dlho vyčítať to, že som podľa ich slov tak ľahkovážne zahodila svoju budúcnosť. Preto som mala potrebu čím skôr nájsť niečo, kde sa budem môcť realizovať, aby som nebola doma a nepotvrdzovala ich domnienky o tom, že sa v bližšej a aj dlhšej dobe nepohnem z miesta.

Osudová ponuka práce, ku ktorej som sa úplnou náhodou dostala, ma zaujala už od prvého okamihu. Stálo v nej, že ponúkajú prácu aj neskúseným absolventom. Išlo o animátorské služby v jednom z menších hotelov v snáď najvyhľadávanejšej dovolenkovej lokalite - na Bahamách.

Nikdy by mi ani len vo sne nenapadlo, že by som sa niekedy do týchto končín mohla dostať, hoci som o tom pár rázy snívala. More a tropické pláže ma lákali, to bola pravda, no rodinné dovolenky sme vždy trávili v mierne skromnejších podmienkach. Niečo také, ako boli Bahamy, pre mňa vždy zostávalo iba tajnou túžbou. Bola som prekvapená, že miesto ponúkali práve v tejto destinácii a spočiatku som si nerobila veľké nádeje. V požiadavkách však stálo len to, aby uchádzači ovládali aspoň dva cudzie jazyky na mierne pokročilej úrovni, takže som v podstate vyhovovala. A práca animátora voľného času vyzerala veľmi lákavo. Bol to presne ten druh práce, ktorý by som si vedela predstaviť, tak iný v kontraste s tým, čo som študovala na vysokej a pri čom som tak moc trpela.