English teacher

Zabúdanie a spomínanie

Sandy

Alex ma po škole zobrala do jednej kaviarne v meste, bolo tam pekne.

"...a potom som im rozdala tie papiere, poviem ti, že nechápem ako môžu niektorí z nich urobiť toľko chýb v jednej vete. A ako posilnenie na tieto menšie infarkty z ich gramatiky ti dajú obed, ktorý vyzerá ako keby ho už niekto predtým požul a-"

Chcela som môj preslov o práci zakončiť nejakou múdrou myšlienkou, no zrazu som začula niekoho smiech. Smiech niekoho, koho veľmi dobre poznám. Ten smiech... Je jedna z najkrajších vecí, ktoré som kedy počula. Nenápadne som očami prešla stoly v kaviarni a potom som ju zbadala. Na opačnom konci kaviarne tam sedela Sally s Adriannou. Všimla som si, že aj Adrianna zaregistrovala moju prítomnosť, no Sally bola príliš zaneprázdnená skúmaním Adrianny. 

Po celý čas, čo tam boli som sa už moc nevedela sústrediť na rozhovor s Alex, všímala som si najmä Sally ktorá sa momentálne pozerala zasnene na Adriannu. Ako to, že sa na mňa nikdy takto nepozerá? Ako to, že mi je to ľúto? Ako to, že by som bola teraz najradšej na mieste Adrianny? Myslela som si, že toto som už uzavrela. Zrejme nie. Nakoniec odišli, Adrianna si dala ruku okolo jej pliec aby mi ešte viac dokázala, že presne vie nad čím rozmýšľam a že na to mám zabudnúť. Ani by neverila, ako rada by som na moje myšlienky na Sally rada zabudla, no oni boli tu, znovu sa prebudili a boli pripravené mi pripomínať to, ako veľmi Sally chcem. Ale ja som s Alex a ju predsa milujem, tak čo sa teda deje? 

S Alex sme odišli z kaviarne chvíľu po Sally s Adriannou, chvíľu som sa hádala s Alex o tom, že kto zaplatí, pretože ona v poslednej dobe platí všetko a príde mi to nespravodlivé, no Alex vždy povie, že to ja som tá, ktorá musela tri mesiace žiť v neistote a teraz ešte aj chodím do práce a driem zatiaľ čo ona nerobí nič, takže by mala aspoň platiť ona. Už som si to prestala až tak uvedomovať, ale Alex mi počas tých troch mesiacov hrozne chýbala. Jej pery, smiech, oči, telo, jej humor, to, ako ma milovala. Nikdy ma nikto nemiloval tak ako Alex, až na Sally. Alex mi bola vždy nablízku keď som ju potrebovala, vždy ma vedela rozosmiať, povzbudiť... A tiež (aj keď to nieje tá hlavná vec) bola a aj je úžasná v posteli. 

Lenže, mám pocit, že ku mne nieje úplne úprimná a ešte k tomu tu je aj Sally, ku ktorej začínam asi znovu niečo cítiť, čo ma vôbec neteší. Teda, nieje na tom nič zlé, až na to, že mám priateľku a že ja by som nič so svojou žiačkou mať nemala. A okrem iného má Sally aj priateľku a zrejme už ku mne nič necíti. Prečo sa toto deje? Ale ja nechcem Alex sklamať, nechcem jej dávať falošnú nádej, ak ju už nemilujem. Lenže ja ju milujem, do štipku kostí. Presne tak, ako milujem aj Sally. 

Nakoniec som zaspala vedľa Alex až nad ránom, celý čas som nevedela zaspať kvôli premýšľaniu nad Alex a Sally. Keď som skončila, nebola som o nič múdrejšia ako na začiatku. 

Sally

*Utorok - 30.9.2016*

(pozn. autora - Ako to, že v poslednej dobe ide vždy prvý pohľad Sandy a potom pohľad Sally? Znepokojuje ma to.) Zobudila som sa na to, že mi niekto prešiel jemne rukou po perách, pohladil ma po líci a pobozkal. Po otvorení očí som zistila, že ten niekto bola našťastie len Adri, ktorá sa na mňa milo usmievala.

"Vstávaj, máš školu. Pokúšala som sa ti zbaliť veci do školy, no vieš, že slovenčina mi moc nejde, už som ti to myslím vysvetľovala..."

Pousmiala som sa, bolo zlaté, ako bola Adri v rozpakoch z jej slovenčiny, po slovensky hovorí len jej mama, no moc ju neučila čítať a písať po slovensky, len hovoriť, takže to Adri išlo celkom pomaly, no povedala som si, že sa jej pokúsim pomôcť s naučením sa písať a čítať.

"Jasné, už vstávam. A to je v poriadku, ja to urobím. Niekedy ti pomôžem s tým písaním a čítaním, možno sa ti to niekedy zíde."

"Ďakujem, to by od teba bolo zlaté... Ale mala by si si pohnúť, pretože naozaj zmeškáš."

"Veď áno, už idem."

Začala som sa prezliekať, zbalila som sa, pobozkala som Adri na rozlúčku a vyrazila som, pretože s tým, že mám málo času mala pravdu, moc som nestíhala. Dobehla som tesne po začiatku vyučovania do triedy, kde som hneď zistila, že máme znovu angličtinu, kedže Sandy stála pred tabuľou. Skvelé.

"Prepáčte, že meškám, bola-"

"To je v poriadku, sadni si."

Všetci sme sa na Sandy prekvapene pozreli, lebo nie vždy reagovala takto dobre na to, keď niekto meškal, kedže ju väčšinou vyrušil/a uprostred toho, ako nám niečo hovorila a potom si už len ťažko spomínala na to, čo hovorila. Sandy sa na mňa však len milo usmiala a tak som si radšej išla sadnúť, kým nezmení názor. Sandy celý čas vyzerala byť celkom príjemne naladená, zaujímalo by ma, čo také sa stalo, zrejme to bola zásluha Alex. Prekvapilo ma, že ma až tak veľmi netrápilo, že niesom ja na mieste Alex. Dobre, trochu áno, no bolo to oveľa menej ako ešte pár dní dozadu. Bola to príjemná zmena, netrápiť sa. 

Celá hodina prebehla v pohode, Sandy bola celkovo nejaká milšia. V jednu chvíľu sa trochu zamyslela a vyzerala, že z nej dobrá nálada opadáva, no zrejme na to rýchlo zabudla a znova sa usmiala. 

Ku koncu hodiny keď už sme si začali baliť veci tak sa mi vysypal takmer celý obsah tašky na zem, perfektné. Toto je rozhodne môj šťastný deň. Začala som to urýchlene zbierať, čakala ma ďalšia hodina. Posledné dva zošity mi niekto podal a ani som nepotrebovala zdvihnúť hlavu na to, aby som zistila, že kto to bol. Tetovania vytŕčajúce z pod rukávu mi to celkom prezradili. Sandy.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pokúsim sa napísať dnes ešte jednu časť, no uvidím, koľko budem mať energie. Dúfam, že sa vám táto páčila :)