English teacher

Snehové vločky

Prepáčte, pardon, sorry, ospravedlňte ma, hanbím sa za seba. Ja som naozaj, naozaj chcela pridať novú časť. Naozaj. Ale, do nedele sme boli na dovolenke a tam som sa ledva pripojila k wifi, písanie nepripadalo do úvahy a teraz ako začal školský rok mám toho veľa, príde mi, že sa naschvál zaoberám problémami ostatných a pomáham im, aby som nemyslela na tie svoje. Je 22:58 tak som zvedavá, kedy dopíšem. Aj tak vás asi žiadna z týchto informácií nezaujímala, tak sa radšej pustím do písania :).

Sandy

*Pondelok - 9.1.2017.*

Prebudila som sa na to, že Sally sa vedľa mňa trhla, asi zo zlého snu. Vystrašene sa poobzerala navôkol a vyzerala naozaj vydesene, no keď ma uvidela vedľa seba tak sa upokojila a ľahla si vedľa mňa späť, pozrela sa na mobil položený na nočnom stolíku, podľa ktorého zistila, že je 9.1.2017 a to ju, myslím, upokojilo ešte viac. Pritúlila sa ku mne, bola ľadová.

"Sníval sa mi hrozný sen, bolo to ako živé, bol tam Marcus a ty a chalani, M-Marcus ma chcel znásilniť a bolo to hrozné, nevedela som, čo robiť, cítila som sa tak príšerne, ja, ešte nikdy som nechcela viac, aby to všetko bol len sen."

"Teraz som už pri tebe a žiaden Marcus ani nikto podobný sa ťa ani nedotkne, to ti sľubujem. Aj keď som si istá, že to je práve to, čo by chceli úplne najviac, no snáď vedia, kde sa majú zastaviť."

Ešte chvíľu sme sa rozprávali, no potom sme sa začali chystať na prvý deň školy po prázdninách, Sally si zobrala nejaké zošity a ja opravené testy, obliekli sme sa a namaľovali, ja som si ešte zapálila a vyrazila som do školy, mali sme ešte dosť času. Kedže to bol prvý deň tak sme tam nemuseli byť dlho, boli sme tam hodinu a potom sme pustili študentov domov, Sally ostala v mojom kabinete, aby sme prebrali "jej učebné plány".

Tak sme tam sedeli, ja som začala opravovať ešte neopravené písomky od študentov z nižších ročníkov ako je Sally a ona mi pri tom pomáhala, nech toho nemám tak veľa. Prebehlo to veľmi rýchlo, nebolo tam toho tak veľa a tak som si ešte rýchlo prezrela učivo, ktoré začnem už od zajtra učiť (pozn. autora - ako keby mi to niečo pripomínalo... Ako ste inak prežili 1.deň školy?) no kedže to boli najmä veci, ktorým rozumiem a nepotrebovala som si to nejako extra opakovať, tak som si to po rýchlom preskenovaní očami odložila na stôl a išli sme preč z budovy školy. 

Nevedeli sme, čo  voľným časom a tak sme sa chvíľu prechádzali mestom, no kedže bola zima tak sme sa po chvíli usadili v menšej kaviarni, kde sme predpokladali, že niekoho zo školy nestretneme, čo bol, našťastie, dobrý odhad.

Sally

Celý deň som mala pred očami ten sen, udivovalo ma, aký bol reálny a ako veľmi som ho prežívala, bolo to hrozné, (pozn. autora - a niekto ten sen natiahol na štyri kapitoly, všakže.) ale Sandy mi pomáhala, bola pre mňa veľkou oporou snáď vo všetkom, neviem, čo by som bez nej robila. Aj teraz, ako sme tu sedeli v kaviarni, v pozadí hrala príjemná hudba a miestnosťou sa niesla vôňa kávy som sa pri pohľade do jej očí cítila v bezpečí, upokojovalo ma to, cítila som sa v prítomnosti Sandy úžasne, udivovalo ma, čo všetko so mnou môže urobiť pohľad do jej očí a ona bola ešte k tomu tak milá a úžasná. 

Po asi hodine sme vyšli späť do ulíc Bratislavy (pozn. autora - na jednu kapitolu do toho až moc vstupujem, prepáčte, toto bude naposledy. Len chcem upozorniť na to, že toto je prvvýkrát v tomto príbehu, kde píšem, v akom meste sa to odohráva. To len tak mimochodom, ak by vás to zaujímalo. A ak to čítajú nejaký východniari, tak ma prosím neukameňujte, Bratislava je proste hlavné mesto Slovenska a tak som sa rozhodla, že sa to bude diať tam, na nejakej dedinke by zrejme stretávali spolužiakov a učiteľov Sally na každom rohu a nemohli by pomaly ani vychádzať von, čo by nebolo fajn a nedodalo by to moc čaro príbehu), kde sme znovu začali prechádzať. Po chvíli mi na nos dopadla snehová vločka, potom ďalšia a ďalšia, až bola zem pokrytá tenkou vrstvou snehu. Vonku sa začalo stmievať, ochladilo sa. Sandy sa usmiala, otočila ma smerom k nej a pomaly sa začala nakláňať, aby ma pobozkala. Aj by to urobila, kebyže nás nepreruší cudzí hlas

"Dobrý deň, pani profesorka."

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Inak, viete o tom, že takto to pokračovanie nemalo vyzerať? Mala som napísané iné pokračovanie, no nejako sa to zvrtlo, vymazala som ho, a takto to dopadlo :D A inak, ja viem, že v Bratislave nesneží takmer nikdy, ale budeme sa snažiť robiť, že to tak nieje ok? :D