"Lauren, poď už!" Kričí na mňa z dolného poschodia otec. Rozutekala som sa po schodoch dole s batožinou v ruke ako o život. "Môžeme ísť?" Spýta sa otec.
Prikývnem, rozlúčim sa s mamkou, starším bratom a ide sa. Nasadáme do auta a hurá na letisko. Keď sme už boli na mieste, rozlúčila som sa s otcom a za pár minút som už sedela v lietadle ktoré odlietalo do Chicaga. Celú cestu som premýšľala aké to tam bude...
Trocha som sa bála, ale zároveň aj tešila. Predsa...Nová škola, nový ľudia, nové prostredie...Dala som si slúchatká do uší a počúvala som hudbu. Po 12 hodinách letu sme konečne pristáli. Bola som unavená a k tomu ma ešte bolela hlava. No úžasné,nie?
Vystúpila som z lietadla, šla som si po batožinu a zavolala som si taxík. Keď konečne prišiel, vodič ochotne naložil moju batožinu do kufra a mohli sme ísť. Nadiktovala som mu adresu a za pár minút sme boli pred internátom. Vystúpila som, zobrala som si veci, zaplatila a poďakovala.
Chvíľu som stála pred bránou školy a obzerala som si ju. Preglgla som a vstúpila dnu. Šla som pohľadať moju izbu. Poschodie 2, izba číslo 12...Stále dokola som si opakovala túto vetu. Keď som konečne našla tie správne dvere, vstúpila som. Izba bola prázdna...2 skrine, 2 postele, 1 kúpeľna. Čo viac si môžem priať?
Rozhodla som sa že si pôjdem pospať pretože na vybaľovanie som bola až príliš unavená. Ľahla som si na tvrdú, chladnú posteľ a po 10 minútach som konečne zaspala. Zobudila som sa po hodine s pocitom, že sa cítim konečne lepšie.
Šla som sa vybaliť. Popri vybaľovaní mojich vecí vstúpilo do izby nejaké dievča s krátkymi blond vlasmi. "Ahoj. Volám sa Sasha a som tvoja spolubývajúca." Predstavilo sa mi s úsmevom na tvári odomňa kúsok menšie dievča. "Ahoj, som Lauren" predstavila som sa jej tiež a opätovala som jej úsmev.
● Ahojte, prvá kapitola je trošku nudnejšia...Predsa, začiatky sú vždy nudné:)
-Gab
