Po tele mi prebehli zimomriavky. Fakt som nemala som chuť sa s nikým lízať. Všetci boli buď napoly spitý alebo zdrogovaný. Lucas na mňa pozrel a povedal, "Políž sa s Justinom. A nech to všetci vidia." Preglgla som a pozrela sa na Viky. Ani som sa nepohla. Nebudem sa lízať s niekým, kto je zadaný. U nich to je síce určite bežné, ale nechcem si znepriateliť Viky hneď na začiatku. Veď sme sa sotva nedávno spoznali. "No tak bude to?" Ozval sa niekto s kruhu.
"Nie." Vyšlo zo mňa.
"Prosím?" Spýtal sa Lucas a všetci naokolo na mňa prekvapene pozerali.
"Nespravím to." Zopakovala som.
"Ako sa opovažuješ odporovať mi? Párty organizujem ja, takže ak ti niečo poviem, spravíš to!"
"Pojeb sa." Postavila som sa, otočila som sa mu chrbtom a šla som preč.
Za mnou som ešte počula Lucasove výkriky. "My dvaja sme ešte neskončili!" .
Prišla som na izbu, ľahla som si na posteľ a rozmýšľala som, načo som tam vôbec šla. V tom vletela do izby Sasha, ktorá na mňa hneď vyletela.
"Ty si normálna? Ty si sa hádala s Lucasom?!"
"Noa? Čo ste z toho všetci taký paf?" Odpovedala som podráždene.
"Ešte aj nováčikovia vedia, že s Lucasom sa hádať nemáš, pretože aj tak vždy vyhrá on. Na Lucasa si ešte nikto nikdy takto nedovolil ako ty dnes. Preto na teba všetci pozerali či si kompletná."
"No, tak ja som to nevedela. Nechápem, čo sa ho všetci tak boja. Je to obyčajný chlapec, tak ako všetci ostatný."
"Pochopíš neskôr. Ale fakt Lauren, dávaj si naňho pozor. Radím ti dobre." Upozornila ma, vstala a odišla.
Čo je to so všetkými? Všetci sa s neho idú posrať. Chvíľu som premýšľala a zaspala som.
Ráno ma zobudil Sashin budík.
"Prečo máš tak skoro nastavený budík?" Spýtala som sa jej.
"Skoro? Veď je 11 hodín ráno. A idem s Viky do nákupného centra, pridáš sa?"
"Nie, ďakujem." Odmietla som.
"Inak, o tom incidente čo sa stal včera s Lucasom už vie celá škola. Si známa." Oznámila mi.
"To sa tak rýchlo rozšíri?" Prekvapilo ma to.
"Áno. Všetci o tebe hovoria."
"Prečo preboha? Veď to bola iba malá hádka." Prekrútila som očami.
"Pre teba áno. No pre nich nie. Už dlho sa tu neobjavil niekto taký, kto by si otváral ústa na Lucasa, ešte k tomu nováčik. Si fakt odvážna, dievča...No nič, už by som mala ísť, Viky ma čaká. Pa." Objala ma a zastavila sa pri dverách. Otočila sa ku mne a ešte dodala. "Prídem okolo štvrtej, buď namaľovaná a oblečená. Keď prídem, pôjdeme na párty. Tá začína skôr ako včera." Oznámila mi.
"Kedy?" Spýtala som sa.
"O šiestej."
"Ale ja nechcem..." Nenechala ma ani dopovedať a už bola preč.
Šla som si ľahnúť, počúvala hudbu a čítala knihu. Nemala som čo robiť. Rozhodla som sa že si pôjdem do obchodu kúpiť niečo na raňajky. Obchod bol neďaleko internátu. Aspoň sa trocha vyvetrám na čerstvom vzduchu. Namaľovala som sa, obliekla a šla.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vyšla som zo školy a koho neuvidím? Lucasa. Stojí tam s nejakým dievčaťom (Určite je to jeho ďalšia v poradí) a dvoma chlapcami. Dala som si slúchatká do uší a zhlboka som sa nadýchla. Keď som šla okolo nich, cítila som že sa na mňa Lucas pozerá.
Zrazu sa pohol a približoval sa ku mne. Rozbúchalo sa mi srdce. Stále som šla ďalej. Pozerala som sa pred seba, tvárila som sa že tam nieje. Keď ku mne prišiel, chytil ma za ruku a ťahal ma preč od tej skupinky s ktorou sa pred dvoma minútami rozprával. Zrazu sme zastavili, dal mi dole slúchatká a pobozkal ma...
● Ahojte, dúfam že sa Vám štvrtá kapitola páčila, zajtra sa môžete tešiť na piatu!<3
