I Want You [5sos]

Ako znechutiť večeru

"Som doma sestrička!" Zatriasol mnou Luke. Rozvaľovala som sa na posteli a oddychovala. Bola som mimo zmyslov, ale nespala som, hoci som vyzerala ako mŕtva. Zatriasol mnou znova a ja som vydala divný zvuk, na tie som ja expert.

"Ako chceš." Odpratal sa z izby, no o pár sekúnd bol späť. Trochu som pootvorila svoje unavené oko, aby som zistila, čo ho priviedlo naspäť. Podľa toho, ako ho poznám a poznám ho naozaj dobre, to nebude jeho láska ku mne.

V ruke držal kýbel s vodou. Jasné Hemmings, krearivita ťa zjavne opustila, toto si už raz robil, ale minulosť sa opakovať nebude.

"Priblíž sa s tým ku mne a natrhnem ti riť." zvrčala som a namierila prst na vedro aj keď s privretím okom to nebolo dvakrát ľahké. Zasmial sa a položil kýblik k svojim nohám.

"Aj ja ťa rád vidím." sadol si na kraj postele, čím ma donútil posadiť sa. Chvíľu som na neho čumela. Celkom sa zmenil, to strnisko ho robilo dospelejším a ako vidím aj piercing zmizol. Zjavne dospel. Heh, aký vtip.

"Nepribrala si náhodou?" Ozval sa po chvíli ticha. Milé na privítanie, to rovno mohol povedať, že som vorvaň. Ahoj sestrička, je z teba veleryba.

"Neosprostel si náhodou." Vrátila som mu to. "Teda, ak to ešte viac šlo?" Nadvihla som obočie. Z tváre som si odsunula neposlušné pramene vlasov a bolo ich naozaj veľa. To sa stáva, ak si zdriemnete len tak pri učení.

Na tvári sa mu vyformoval úsmev. "Vidím, že si sa nezmenila." Štuchol ma do ramena. Usmiala som sa na neho. To by si sa čudoval.
"Mama ti odkazuje, že máš prísť dole." Ľahol si ku mne, rovno do mojich rozhádzaných poznámok.

"Pokrčíš mi papiere." Drgla som do neho, takže skoro spadol z postele. Nanešťastie sa zachytil prikrývky a nejako sa udržal. Neuškodilo by mu hodiť sa o zem. Minimálne by určite neosprostel, to už viac nejde.

"Ty si si ich už zničila." Fľochol po mne naoko naštvane. Okey, beriem späť. "Rád ťa znova vidím Teri." Wow aký milý, a ešte aj nová prezývka.

"Nejako veľa lásky, nemyslíš? Prepáč, ty nemyslíš." Zasmiala som sa a znova ho drgla. Tentoraz to už nevydržal a sčapil sa na podlahu. Klamala by som, keby som povedala, že to nebolo vtipné. Rehotala som sa na plné kolo a chudáčik Luk si mrmlal nadávky popod nos. Naozaj je to slušne vychovaný muž.

"Si ako ten idiot, si ako Mike. " Začula som medzi prúdom vulgarizmov, ktoré sa z neho sypali ako piesok z topánok. Takmer som sa zadrhla vlasnou slinou. Ja nie som ako ten hajzel, nie som!

Trvalo mi dosť dlho, kým som sa cez to preniesla, cez nás a on mi povie, že som ako Clifford. Fuj, už len z pomyslenia na jeho priezvisko ma trasie. Ten nechutný sukničkár.

"Pre... Prepáč, ja som to tak nemyslel." Zakoktal sa. Bolo mu to ľúto, naozaj ho to mrzelo. "Ja len, že tiež kazíš všetký pekné chvíľky." Mrmlal vysvetlenie. Snažil sa, fakt sa snažil zachrániť situáciu. Nemôže za to, čo cítim a už vôbec nie je dôvodom mojich zlých pocitov.

"To je v pohode bráško." Vysúkala som falošnúý úsmev a zošuchla sa z postele. Spadlo so mnou aj zopár papierov do školy, no to bol momentálne najmenší problém.

Vybrala som sa smerom k dverám, zatiaľ čo Luke sa s pochybným výrazom zbieral z podlahy. Hneď ako sa postavil na tie jeho krivé a nemotorné nohy vyrazil za mnou. Zavesil sa mi okolo krku jeho dlhou rukou a postrkával ma ku schodom.

"Hej, spomaľ! Teraz som vstala!" Smiala som sa a snažila sa ho odstrčiť. Tá potvora sa má však držala ako kliešť.

Pokrčila som nosom. Dopekla a ešte aj smrdí. Preboha, neverím, že sa po koncerte ešte ani neosprchoval. To nechutné prasa. Uch, všetko sa lepí, ja tu umriem.

"Poznáš sprchu?" Tlačila som ho od seba a stále som sa smiala. Smrdel, ale bolo príjemné mať ho znova doma. Niekedy aj debil môže chýbať. Ale inak ho mám naozaj rada.

"Predstav si, že hej. Ani netušíš, čo všetko sa v nej dá robiť." Žmurkol na mňa a konečne ma pustil. Zarazene som zastala a vyvalila oči. Doriti, brácho mám len osemnásť, teda už nie dlho, ale o sexe mi rozprávať nemusíš. Nechcem vedieť čo si kedy robil s Katy alebo s hocikým iným.

"Čo čumíš, netvár sa ako neviniatko." Štuchol ma a pokračoval ďalej bezomňa. Po schodoch doslova zbehol a zmizol za roh.

"Ty prasa!" Zhúkla som na celý dom a letela za ním. Našla som ho až v kuchyni za stolom, kde už sedeli rodičia. Ups, asi ma počuli.

"Však si si neprdol?" Znechutene zatiahla mama a otec sa len uškrnul. A že po kom zdedil Luke maniere. Hlevne, že nás vychovávali s láskou.

"Mami!" Zamrnčala som. "Veď ideme jesť dopekla!" Zvalila som sa na stoličku.

V tanieri som už mala nejakú polievku. Chuť ma však akosi prešla. Kto vie prečo. Namiesto nej ma mátala predstava prdiaceho Luka. Och, som dospelá, ale rozmýšľam ako decko. Ale zjavne niesom jediná.

"No a?" Pokrčila plecami mama. "Veď to je prirodzené." Usmiala sa, čo už otec nevydržal a začal sa smiať. Snažil sa to prekryť kašľom no akosi to nešlo. Matka ho drgla, no aj ona sa smiala. A Luke? Ten sa priblblo uškrňal. Je naozaj super mať divnú rodinu.

---------------------

Po večeri, najnechutnejšej v mojom živote mimochodom, som sa zašila znova vo svojom brlohu. Aj sushi by bola lepšia možnosť ako prdiaci ľudia. Pritom ho z duše nenávidím, fuj surové ryby. Od Luka a otca som to ešte ako tak chápala, ale keď sa pridala mama? Uf, to už bolo príliš. Ako také niečo môže robiť inteligentný človek? Najbližšie dni tam nevkročím. Utčite sa tam bude vetrať najbližší rok.

"Si v pohode?" Ozvalo sa od dverí. Ani som si neuvedomila, že som ich nezavrela. Stál tam Luke talmer v celej svojej kráse. Kryla ho len osuška, čo znamenalo, že sa konečne osprchoval. Popravde, ak by som nebola jeho sestra, dala by som si povedať. Fuj Tessa, to je incest!

"Hej, prečo?" Spýtala som sa ľahostajne. Aspoň to tak vyznelo.

"Ja len..." Poškriabal sa vzdau na krku. Prboha, čo zas chce. Nemám rada tieto situácie. Nikdy neviem o čo sa jedná a vždy je to vážne.

"Tak už to vyklop." Povedal som narvózne a pomrvila som sa na posteli.

"Môže prísť zajtra k nám?"

Je tu nová časť. Mala som ju začatú už pred štyroma dňami, ale akosi som sa nemohla dokopať, aby som ju dopísala. Za chyby sa ospravedlňujem a aj za to, že táto časť nie je dokonalá a zaujímavá.

Čo myslíte ako zareáguje Teresa na Lukovu otázku?

Vaša Cas