Neprestajne v izbe znelo jej meno, tak naliehavo, až sa matke sedemnásťročného dievčaťa, ktoré rozhodne nebolo len dievčaťom, chcelo plakať. Prosila, naliehala, stonala od bolesti, až jej napokon dala dala dôvod stonať.
Chytila ju pod krk, nadvihla nad zem (čomu by človek neuveril, keďže dievča bolo tak chudé, aj keď vysoké, že nemohlo mať žiadnu silu v rukách a nanajvýš tak šesťdesiat kíl) a pri tom všetkom sa smiala ako blázon.
Dievča nevedelo, čo robí, ale démon vnútri nej to vedel až príliš dobre.
YOU ARE READING
Like a chess piece
Short Story„Monsters are real and ghosts are real, too. They live inside us and sometimes... they win." - Stephen King Jej myseľ bola rozdelená na dve strany, dve časti, dve polovice - na bielu a čiernu. A hádajte, ktorá strana bola zakaždým víťazná. Tá čierna...
