All That Matters

3.| Bude lepšie?!

Z pohľadu Kelsey: 

Sú tri hodiny poobede a ja som ešte stále nevyliezla z postele. Mám tri dôvody. 

Prvý- celé telo ma boli a asi keby som sa postavila, tak by som sa aj hned zosypala na zem.     Druhý- nemala som prečo vstať.                                                                                                                                 Tretí- Dole je Matt a tá jeho parta. Nechcem ich vidieť a hlavne nie po tom včerajšku. Matt tu zamnou bol už najmenej štyrikrát, ale vždy som sa radšej robila, že spím. Nechcem s ním preberať tému jeho parta a drogy.  Stačí mi to čo som videla. 

Ale potom nastalo to čom som nechcela. Bola som hladná a už sa to nedalo vydržať. Potichu som otvorila dvere od svojej izby a išla som do kuchyne. Všetci boli v obývačke. Pomaly som otvorila chladničku a asi 5 minút som sa do nej pozerala.

"Čo tam tak pozeráš?" Nie, len o nie a nie teraz.

"Daj pokoj." Zamumlala som a  zobrala som si veci potrebné na sendvič.

"Kelsey, prosím. Nechaj si to vysvetliť." Justin sa na mňa prosebne pozrel a postavil sa mi do cesty.

"Nemusíš mi nič vysvetľovať. Všetko som videla. To mi úplne stačilo." Mrkla som naňho, obišla som ho a začala som si robiť sendvič.

"Nebolo to tak ako to vyzeralo. Bo...." Nestihol to dopovedať, lebo som ho prerušila. "Bolo to tak, že ste si proste niečo pichli a nič ste neriešili?!" Otočila som sa naňho a celkom to vo mne už vrelo. "Ste šibnutý?! Pichať si?! Vieš čo?! Začínala som si myslieť, že si celkom v pohode, celá ta vaša parta. Ale nie! Prídem na ten s prepáčením posraný večierok a čo tam vidím?! Vás ako si picháte! Skončili ste u mňa, tak ako Matt, Fredo, Ryan a všetci ostatný. A ty najviac." Poslednú vetu som skôr zašepkala. 

Prešla som okolo Justina, ktorý stál na mieste s otvorenou pusou. 

Z pohľadu Justina(Krátke):  

Stál som tam a nevedel som čo mám povedať. Zarazilo ma to. Nečakal som to, ale ani som nečakal, že mi hneď padne k nohám. Ani neviem prečo sa o ňu zaujímam. Nechápem prečo ma toto celé trápi. Je to moja vec, čo budem robiť. Len som nad tým pokrútil hlavou a išiel som naspäť za chalanmi.

Celú dobu som ich nepočúval. Stále som musel rozmýšľať nad tým čo povedala. Celkom ma to zamrzelo, ale neviem čo mám už urobiť. Mrzí ma, že to videla. Párkrát s chalanmi len tak blbneme a dáme si niečo. No tak v poslednej dobe dosť často, ale to sa zase ukľudní. 

"Chalani ja už pôjdem. Necítim sa dobre, tak sa vidíme zajtra v škole." Nečakal som na odpoveď a išiel som rovno domov. 

Z pohľadu Kelsey: 

Celý deň potom prebiehal bezproblémovo. S Mattom som sa nebavila a ani on sa nesnažil somnou baviť, čo bolo super. Večer som si pozrela film, pri ktorom som ako vždy zaspala. Pri každom filme zaspím.

Ráno som sa zobudila na zvuk budíka. Len som zakňučala a vypla som ho. Neznášam ráno. Neznášam školu  ľudí v nej. Hneď po tom ako som sa pozrela čo je nového vo svete, tak som si urobila rannú hygienu, namalovala som sa a obliekla som bledo modré rifle, biele tielko a na to šedý svetrík. Zobrala som si tašku a rovno som išla do auta. Nemala som v pláne počúvať ako sa bavia a všetkom možnom a potom by to skončilo tým, že by som musela Matta zobrať do školy, nie ďakujem.

Nasadla som do auta a išla som do školy. Nič extra sa tam nedialo. Po druhej hodine som si išla do skrinky odniesť veci. Hneď ako som ju otvorila, tak z nej vypadol lístok. Zamračila som sa a zdvihla ho zo zeme. 

Bolo tam napísané- O 9:50 za školou.

Pozrela som sa na hodiny a bolo 9:48. Rýchlo som zatvorila skrinku a pchala som sa pomedzi žiakov von. Nikto na tom lístočku nebol podpísaný. Nevedela som či tam mám ísť alebo nie. Chcela som zistiť od koho to je a tak som tam išla.

Prišla som tam presne, ale nikto tam nebol. Myslela som si, že to bol iba hlúpy žart, ale potom sa niekto vynor zpoza školy. Jasne, koho iného som mohla čakať. 

"Čo si chcel?" Zdvihla som obočie.

"Chcel som ti to celé vysvetliť." Prišiel ku mne bližšie a celú dobu sa na mňa pozeral.

"Tak fajn. Hovor. Máš na to 5 minút." Pretočila som očami.

"Ja viem, videla si ako si picháme, ale nerobíme to pravidelne. Možno iba raz za dva mesiace. Nie sme na to závislí." Stále sa na mňa pozeral.

"Tu nejde o to či se na tom závislí alebo nie? Ide o to, že ste si pichali. Fajn, keby ste aspoň išli niekam bokom. Do nejakej izby kde vás nikto neuvidí, ale vy nie. Po čase na tom, ale závislí budete. Je to nechutné." Rozhadzovala som pri tom rukami. 

"Ja viem. Prepáč, už sa to viac nestane." Pozeral sa mi do očí. 

"Sľubuješ?" Tiež som sa mu pozerala do očí.

"Sľubujem." Jemne sa na mňa usmial.

"Fajn,ale aj tak ti to budem vyčítať do konca života. aj keď dúfam, že po škole ťa už neuvidím. Ups, premýšľam nahlas." Nevinne som sa usmiala.

"Au! To zabolelo, Shawty." Chytila sa tam kde má srdce a ja som pretočila očami nad tou prezývkou. Vždy si nejakú nájde. Proste Bieber.

"Nehovor mi Shawty. Vieš, že to nemám rada." Zamračila som sa naňho.

"Ja viem, Shawty." Ako naschvál zdôraznil tú prezývku. 

"Neznášam ťa." Zavrčala som a vydala som sa naspäť do školy. Super, aj tak už meškám.

"Kam ideš?" Išiel zamnou. Supeeeer, bože. 

"Žeby do školy?" Zdvihla som obočie aj keď to nemohol vidieť. "A nezízaj mi na zadok, Bieber!"

"Ale keď on až kričí "Chyť sa ma" nedá sa odolať."

"Skús to a už si nikdy nezasunieš." Otočila som sa naňho a poslala mu vzdušnú pusu pred tým než som vošla dnu do školy. Je mi jasné, že on už do školy nepôjde. Je taký, povie si, že sa mu to neoplatí a tak ide radšej domov alebo niekam. To je jeho vec. Je mi to úplne jedno Tak dobre možno úplne nie, ale všetci to chápeme. 

                    

-Ahojte, takže je tu ďalšia časť. Síce po dlhšom čase, ale nevedela som ako to mám ukončiť, takže to je úplne nemožné, ale dúfam, že sa vám to aspoň trochu páčilo a užili ste si to. Ily <3