Girl in USA

2.-PRVÝ DEŇ V ŠKOLE-

A je to tu! Ráno mi budík zazvonil 7:00. Zobudila som sa v dobrej nálade ale bolo mi trocha zle. Pomyslela som si že to je asi z toho že mám strach tak ma to nezaujímalo. Rýchlo som sa išla naraňajkovať a nahodiť ľahký a jednoduchý make-up. A tým že bolo dnes iba 15 stupňov musela som sa teplejšie obliecť.

„Taylor hodiš ma do školy?" „Áno už bežím len sa najem". Po pätnástich minútach sme sa konečne vytrepali z domu lebo Taylor nevedel co si ma obliecť.(Narcis.) Škola z diaľky vyzerala fajn, bola novšia. „Tak ahoj. Pridem domov hneď po škole." „OK,Ja ešte skočím niečo vybaviť a budem doma." Do školy som vstupovala s nadšením ale aj so strachom čo bude. A tak som sa zahľadela dom zeme nevnímala som ľudí okolo a BUM. Vrazila som do niečoho. A to niečo bol chalan. „Si v pohode?" Áno,Ďakujem a prepáč nedávala som pozor." „To je v pohode ja som sa moc ponáhľal, inak som Harry." „Ja som Patrícia te-ši-ma." Ani som to nedopovedala a už som letela s rukou pri ústach na WC. Nikdy som v tejto škole nebola ale našla som ho veľmi rýchlo. Ako som už vyšla von stal tam Harry. Bol veľmi zlatý a tie vlasy„Čo sa stalo,prečo si sa zrazu tak rozutekala?" „Prišlo mi trocha zle." „A je to v pohode? Lebo už som sa zľakol ze si zdrhla predomnou." „Nie to nie len mi je niekedy nevoľno. A áno som v pohode. A môžme sa ťa spýtať kde je riaditeľňa lebo som tu nová." „Áno jasné. Myslel som si že si nová lebo som ťa tu ešte nevidel.Poď za mnou."

Niečo ako Harry 💕
Photo by insta: camerondallas

Prišli sme k riaditeľni a Herry tam už vlaste nebol. Zmizol v dave. A tak som sa odvážila zaklopať netrvalo dlho a už ma Pán riaditeľ viedol do mojej novej triedy. „Toto je vaša nová spolužiačka Patrícia Beck-ová." Hneď ako odpovedal zazrela som Harryho. Bol sladký, a tie dlhé strapaté vlasy,och. Kľud Becková veď si tu len prvý deň , je tu aj viac chalanov a možno je to hajzel. „Dobre Patrícia,ja som tvoj triedny učiteľ Damien Chil, sadni si zatiaľ do radu pri oknách dozadu k Harrymu." Dobrý, Patrícia, dobre." Iba som sa prebrala z môjho zamýšľania a pozrela som sa na profesora. Bol veľmi pekný nie taký starík ako v starej škole ;). A potom ako mi povedal že si mám sadnúť k Harrymu som sa začervenala a šla do predposlednej lavice. Práve profesor niečo vysvetľoval ohľadom fyziky ale vôbec som ho nepočúvala. „My už sa poznáme." Ozval sa pomaly a veľmi potichu Harry. „Áno a ďakujem za odvedenie do riaditeľne." „To je v.." „Au!" Zakričala som trochu hlasnejšie. „Čo sa deje slečna Becková?" „Nič Pán profesor, všetko je v poriadku." „Tak dávajte pozor čo sa deje na tabuli." Ako dokončil vetu už som si ho zasa nevšímala. „Čo sa stalo?" „Neviem niekto do mňa niečo hodil  z radu pri dverách." Otvorila som papierik a tam bolo napísané:„ ahoj kráska, Patricia nezajdeme niekedy von?" Tom. Iba som sa zasmiala a otočila sa naspäť . Po zazvoneni na konci hodiny som to šla vyhodiť do koša. „Prečo to tam hádžeš?" zodvihla som hlavu vyššie.„Ja som Tom.Nechceš teda niekedy ist?"„Ešte neviem veď som tu len prvý deň." „Aha." Sklesol mu úsmev. „Stalo sa niečo?" „Tom je zvyknutý na odpoveď áno, lebo ho ešte žiadna baba neodmietla." Konečne sa ozval ženský hlas. „Inak ahoj, ja som Sofia. Ale môžeš mi hovoriť Sofi." „ahoj ja som Paťa,ale to už asi vieš." Medzi tym ako sme sa so Sofi rozprávali Tom odišiel a už aj zazvonilo na ďalšiu hodinu. Mali sme matiku. Znova s našim profesorom Chilom. Je veľmi zlatý a cute. No je aj prísny. Hodina ubehla veľmi rýchlo lebo som ju celú prerozprávala s Harrym. Je veľmi vtipný,milý a strašne cute. Ako už zazvonilo zobrala som si učebnice a vyšla na chodbu so zámerom ísť si odniesť veci do skrinky a ísť domov. Keď ma zrazu niekto schmatol za ruku: „Počkaj." Otočila som sa a bol tam Harry. „Môžem ťa odprevadiť domov?" „No.., môžeš ale je to odtiaľto asi 20 minút pešo." „To je v pohode veď sa prejdeme na čerstvom vzduchu."

Už sme boli pri dome: „Tak a sme tu." Zastavili sme pred našim novým bielymi domom. „Wau! To tu bývaš?" „ano.." Ani som nestihla dokončit vetu: „To kde pracujú tvoji rodičia keď máte taky veľký dom?" „No moji rodičia, no oni tu už niesú s nami. Zomreli pred dvomi rokmi.";(m„Aha prepáč to som.. Nevedel." To je v.. Pohode." A vtedy ma silno objal. Vôbec som nevedela či to bolo z ľútosti alebo na rozlúčku. Bolo to veľmi prijemne a zahrialo ma to pri srdci. Už dlho ma nikto neobjal. „ Prepáč ale, ja už musim ist." Povedala som asi po piatich minútach. „aha, prepáč .. No to je v pohode." Bolo vydano že je trocha nervózny ale bol veľmi zlaty. „Tak ahoj zajtra v škole." A už bol preč.

„Ahoj, si doma?" Zakričala som na celý dom. No nikto sa neozýval. Tak som sa išla najesť. Asi po pätnástich minútach prišiel konečne Taylor. „Kde si bol?" „No vybavovať tie papiere a..." „Aaaa?" „najesť sa do Čínskej reštaurácie" „Ty si robíš srandu? To si mi nemohol dať vedeit?" „No bol som vtedy strašne hladný a nevedel som či si už doma. Prepáč. Najedla som sa konečne a šla som sa prezliecť. Zo zadného vrecka mi vypadol malý papierik. „Zasa toto?" Bolo tam telefónne číslo. A pod ním: TOM keď budeš chcieť tak sa ozvy. Iba som sa pousmiala a dala ho na stolík. Jasné že som si ho potom uložila.aspoň jedného chalana mám uloženeho.veď ešte ma tu čaká veľa hodín,dní a možno aj rokov.

Keď už som mala všetko vybalené,uložené a hotové do školy sadla som si s Taylorom do obývačky a začali sme pozerať film pri ktorom som zaspala. Asi o jednej ráno som sa zobudila vo svojej posteli a spala ďalej.

Ahojte. Tak druhá časť je už konečne hotová a o nieco dlhšia. Baví vas to? Napíšte mi prosim do komentov či to ma význam pisat.
Slov 1010😍

Zuzka🌸