Minúty ubiehajú čas sa ti kráti
Keby sa čas trochu naspäť vráti.
Pohľadom blúdim po miestnosti.
Na sebe vidím ostatných pohľad súcitnosti.
Pár vrások na čele neveštili nič zlé. Choroba však niekedy vždy silnejšia je.
Teraz vidím len tie tvoje oči nesmelé.
Ponárajúc sa do sĺz v tie chvíle posledné.
Okolo teba najbližší rodina.
Pomaly ti odbíja posledná hodina.
Zrazu len tma ale nie na dlho.
Pôjdeš hore už za nedlho.
Počujem plač okolo samé slzy. Premaha má strach plný hrôzy.
Čo bude teraz. Aké to bude bez teba?
Chcem sa aspoň na chvíľu s Tebou dotknúť kúsku neba.
Po chvíli vyšlo slnko, vyhnalo mraky.
Prestalo pršať, začali spievať vtáky.
Už viem že si tam na lepšom mieste.
No kráčala si statočne aj po životnej ceste.
Milovali sme ťa a ty to vieš.
Veríme že tam hore na nás dohliadneš.
Lúčime sa s tebou ale nie navždy.
Stretnete sa tam hore ako raz každý. ♡
