Black and white.

3.

„A máš aj nápad ako? Pretože ja by som jeden aj našiel. Čo tak naučiť sa pár kúziel od toho Posera, že Expecto Patronum, premeniť ju na psa a potom ťahať za sebou kostičku a ona by za tebou cupitala?“ vybuchol smiechom John. Odhodila som špak z cigarety a sadla som si na blok. Pozerala som na nich, ako sa ujebávajú na Johnvej kokotine. Keď uvideli, že ja sa nesmejem, prestali. Postavila som sa, aj napriek tomu že som si pred malou chvíľou sadala a podišla som k nemu. Perami som sa priblížila k jeho uchu.

„Dám ti jeden tip, okay? Pričaruj si mozog.“ Zašepkala som mu do ucha a odtiahla som sa. Žmurkla som na neho a jazykom som si navlhčila moje suché pery, nakoľko som si dnes nedávala na ne rúž ani lesk, čo je u mňa rarita. Vždy chodím zmaľovaná ako bárbie, teda podľa Faith. Ja nemôžem za to že môj štýl je čierne namachlené oči a tmavý rúž, som už na to zvyknutá a ona mi to nemôže vyčítať. Pokrútila som hlavou a aspoň na chvíľu som vypla mozog od myšlienok.

„No decká? Ja čakám! Pome, zapnime vaše miniatúrne kuracie mozočky a rozmýšľajte, ako by sa asi tak dalo moju segru vytiahnuť von!“ pár krát som tleskla rukami, pri čom som si spomenula na moju učiteľku matematiky na základnej škole. Vtedy ma tým tlieskaním úplne nakazila a zostalo mi to až dodnes, sviňa učiteľská.

„Uspi ju a prenes ju tam kde chceš.“ Mykla jednoducho plecom Britney a prameň svojich červených vlasov si začesala na ucho. Nadvihla som obočie a ukazovákom som si poťukala po spánku, či jej náhodou nejebe.

„Si šňupala práškový cukor, či čo piče?“ hodila som sa znovu na blok a pod nohy som si dala skejt. Lakťami som sa zaprela do stehien a hlavu som si zaborila do dlaní, premýšľajúc, ako ju presvedčiť, nakoľko viem, že ona by dobrovoľne nešla ani za boha. Chcela som niečo povedať, no vo vrecku riflí mi začal zvoniť mobil ako keby ho zabíjali.

„Ale no, ticho zlatko.“ Prihovorila som sa k mobilu a postavila som sa aby som ho mohla vytiahnuť. Keď som uvidela meno Faith na obrazovke, respektíve to ako ju mám v mobile uloženú, nadvihla som obočie a nevedela som si vysvetliť prečo volá. Mykla som plecom a predtým ako som to prijala som to dala na reproduktor.

„Luke? Vieš čo máš povedať, však?“ zaškerila som sa a počkala som si na jeho prikývnutie. Prijala som hovor a pozrela som sa na všetkých z partie.

„Dobrý deň, tu čínsky obchod s kobercami, čo si želáte?“ Luke nahodil ten jeho vietnamský hlas, ktorý sa naučil od vtedy ako sme sa skamarátili a čakal tak isto ako aj ja, čo sa ozve z druhej strany.

„Aj tebe pekný deň Luke, daj mi k telefónu prosím Faith.“ Vedela som si predstaviť jej úsmev pri tom ako to vravela. Luke sa jej odjakživa páči, jeden čas sa dokonca pošuškávalo že si to rozdali, no nejako tomu neverím. Moja slušnučká sestrička by s nikým nevliezla do postele, pokiaľ by sa jednalo o nezáväzný sex. Riadi sa totiž to pravidlom sex až po svadbe a vraj bez lásky to nie je správne. Vždy som nad jej myšlienkou len prekrútila očami a odpovedala ‚keď budeš zomierať ako panna, budeš ľutovať že si si neužila pokiaľ si mala možnosť‘.

„Čo potrebuješ, sestrička?“ do otázky som vložila čo najviac irónie a pri slove sestrička som prekrútila očami. Acacia sa zachichotala a oprela sa o Lukea. Zavrčala som a čakala, pokiaľ sa mojej milovanej sestričke uráči odpovedať mi, nakoľko zo zvukov vychádzajúcich z reproduktoru, sa hrabe v papieri, pri čom si vždy pripadám ako na zbere.

„Chceš ísť von?“ vrátila sa naspäť k telefónu. Prikývla som a keď som si uvedomila že ma nemôže vidieť, odpovedala som jednoduchým áno. Zase bolo hodnú chvíľu ticho a o päť minút na to niečo na druhej strane zaprasklo, akoby jej mobil spadol na zem.

„Tak príď domov. Ideme von.“ Vyvalila som oči, či to myslí vážne. Po chvíle som si uvedomila, že nie je možné aby to myslela vážne, veď predsa pracuje. Mobil som podala Johnovy do rúk a zhlboka som sa nadýchla.

„Are you fucking kidding me?! Ako chceš ísť von, keď si v tej tvojej najúžasnejšej práci, ktorú tak miluješ?“ irónia ktorou boli všetky slová nasiaktuné v mojom živote nemôže chýbať. Stále nechápem ako chce ísť von, keď je vo firme. Mykla som plecom a telefón som si zobrala späť do ruky.

„Nerobím si s teba srandu, proste príď, vzala som si polovicu zo dňa voľno, vezme to za mňa Santos.“ Všetci zhíkli, len ja som mala ústa otvorené dokorán. Takže Santos?

„Už to nie je Pardo ale Santos? Sestrička, priznaj sa, ja viem že s ním niečo máš, huh?! Však mám pravdu?!“ zatlieskala som, tešiac sa z toho že si moja sestra konečne niekoho našla, a nezostane pannou do konca svojho života, no moja radosť prešla ako náhle sa ozvala z druhej strany.

„Len sme si potykali a poď už domov, ideme do kina!“ zakričala, čo je u nej priam vzácne, ona totižto nikdy nekričí, to ju musí niekto tak najebať, neskutočne veľa, aby ona dokázala zvýšiť hlas. Napríklad, raz som jej povedala že som jej omylom rozstrihala krásne červené závesy, z ktorých som si ušila šaty a jej reakcia bola iba prosté nevadí. Niekedy sa mi zdá akoby tu bola ona tá ktorá patrí na psychiatriu a nie ja.

Chcela som jej ešte odpovedať, že do kina nejdem, pretože to je len pre debilov, ale ona socka zložila. Hodila som mobil o zem a skočila som naň, vďaka mojim nervom. Nenávidím keď mi niekto zloží mobil predtým ako niečo vypustím z úst.

„Tvoj iPhone je v piči.“ Ozvala sa Acacia, samozrejme žeby to nebola ona, keby tak nespravila.

„You don’t say?! Ak neprestaneš s tými tvojimi jeblími poznámkami, ktoré mimochodom nikoho nezaujímajú, tak vedz že aj tvoj iPhone bude za chvíľu v piči, ale v tvojej.“ Zarevala som a do ruky som schmatla skateboard.

nič moc, ale snažila som sa, hádam sa páči.:)