Ja Vlk, On Vlk [Prebieha korekcia]

Tvoja rodina?

Do triedy prišla troedna učiteľka a hlasne zapískala, na jednu stranu som bol rád, lebo hluk v triede bol čoraz horší, ale na tú druhú som ju už teraz nenávidel.

'Auuuu' zahučal som v mysli a chytil som si uši.

'Do čerta! To bolo moc nahlas!' povedala Zara naštvane s rukami položenými na ušiach.

'Zara pozor na oči.' povedal som, už som v jej očiach videl jemné záblesky modrej. Môže to síce vidieť iba vlk, ale aj tak. Nepotrebujem aby zostala po škole hneď prvý deň.

'To je v pohode. Veď to vidíš len ty.' odvrkla. 'Je to síce pravda, ale nepotrebujem aby si sa tu zvlčila.'

'Máš pravdu.' povedala napokon. 'Aspoň niekomu na mne záleží.' dodala a pozrela sa na mňa. Smutne sa usmiala a ja som jej úsmev oplatil.

"Tak žiaci. Ja som vaša triedna učiteľka Jackopova. Mali by ste sa predstaviť." aké prekvapivé, pomyslel som si. Nikdy som nikoho biac nesympatickejšieho nevidel.

'Už teraz ju nenávidím.' povedal som Zare a čakal na jej reakciu.

'Držím s tebou.' usmiala sa, ale ja som videl, že praská hnevom.
"Mladá pani vzadu v rohu môže začať." povedala povýšenecky učiteľkam 'Zabijem ju.' povedala Zara a spustila. "Som Zara Winter, mám 16 rokov. Žijem tu s rodinou." "A záľuby?" Zodvihla obočie Jackopova.

'Ja. Ju. Zabijem čo teraz?' 'príroda, zvieratá ja neviem, niečo hovor'

"Mám. Milujem prírodu a hlavne les. Rada kreslím." 'Pekne.' pochválil som ju a usmial som sa.

'Vďaka. Už by som ju asi zabila. Fuu.' 'Hlavne kľud.' 'Inak, teraz pojdeš.' napomenula ma a ja som sa obzrel a postavil som sa.

"Ja som Alex Black a mám 16. Mojou záľubou sú zvieratá, príroda a vlci. Odnedávna tu tiež žijem." "Ďakujeme Alex môžeš si sadnúť." sadol som si a pozrel som sa na Zaru.

Žmurkla na mňa a pozrela sa pred seba. 'Vidíš. Zvládol si to. A ja tiež, vďaka tebe. V ľudskom svete sa moc nevyznám.' 'To je v poriadku a nemáš zač.' usmial som sa.

Učiteľka nám neskôr dávala klúčik od skrinky, ktorý sme si mali vďaka "zábavnej aktivite" vyžrebovať.

Dostal som klúčik s číslom 669.
Zara sa na mňa pozrela '670., čo máš ty?' '669.' uchechtol som sa, čo Zara počula. Vlčí sluch.

'Aká to náhoda.' povedala Zara a mikalo jej kútikmi úst. 'Hlavne sa nezačni rehotať.' v hlave som si predstavoval najrôznešie scenáre po tom, ako by začala. 'Rehotať?' 'No smiať sa. Len o niečo viac hlasnejšie.' definoval som jej pojem rehotať sa a jemne som sa usmial.

Pozerali sme si vzájomne do očí, kým nás nevyrušil hlasný zvonček.

'Nechytaj si uši. Prezradíš sa.' povedal som rýchlo keď som videl, ako si ide rukami ku hlave.

Obzrela sa okolo seba a keď sme tam zostali len mi dvaja, opýtal som sa viac než riskantnú otázku.

'Povedz niečo normálne. Prosím. Chcem počuť tvoj hlas. Znovu.' prosil som ako malé šteňa, ktoré chce kúsok jedla. 'Uff.' zahrnula si pramienok vlasov za ucho. 'Tak fajn.'

Nadýchla sa a vydýchla. "Volám sa Zara Winter a som polovlk z kráľovského rodu." povedala veľmi potichu, tak, aby sa to dalo počuť iba vlčím sluchom.

'Teraz ty.' šibalsky sa usmiala.
Tak teda fajn. "Volám sa Alex Black a pochádzam z rodu čiernych vlkov. Tiež som polovlk. Mám dvoch bratov a ja som z nich najstarší."

'Stačí tak?' 'Jasné. Máš krásny hlas Alex.' 'Ďakujem, aj ty.' vrátil som jej kompliment.

Začal som sa červenať a so slovami, že už by som mal ísť som sa rozbehol von zo školy. Použil som intuíciu a rozbehol som sa k lesu.

Z pohľadu Zary

'Už by som mal ísť.' vyletel zo školy ako raketa. Keď sa červená je strašne zlatý.

Išla som za ním, no stratil sa mi z dohľadu. "Sakra!" zanadávala som a išla som k lesu neďaleko mňa.

Obzrela som sa a keď som si bola istá, že tu nikto nie je, premenila som sa. Celá premena trvá asi dve sekundy. Rozbehla som sa do lesa a hľadala akúkoľvek stopu.

Asi po 10 minutovom hľadaní som to vzdala a išla som sa napiť k potôčiku. Zastala som za jedným zo stromov a pozorovala som nádherného čierneho vlka ako spokojne leží pri potôčiku a pozerá sa na vodu. Prišla som k nemu a ľahla som si vedla.

Zľakol sa a uskočil. Vstal a uši sklonil čo najviac k hlave a chvost si dal medzi nohy. Prikrčil sa a začal cúvať.

Postavila som sa a zbadala som ďalších dvoch veľmi podobných vlkov. Domnievam sa, že nevedia, čo majú robiť. Ten, čo tu ležal, zavrčal a oni poňon začali opakovať.

Ťažko som si vzdychla a prišla k nim. Inštinktívne sklonili hlavy dolu.

'Pozrite sa všetci hore.' urobili tak a zahľadeli sa mi do očí.

'Svietia? Nie. Tak Vás prosím, aby ste sa zozbierali do normálnej pozície a povedali mená.' Ten najväčší čo ležal pri vode sa ku mne rozbehol ale zastavil tesne peredomňou.

'Si ešte krajšia ako keď si človek, Zara.' 'Alex? Čo ty tu robíš? A kto sú oni?' celá zaskočená som si ani neuvedomila situáciu. 'Prechádzal som sa a oni sú moji dvaja nevychovaný bratia!' zavrčal a oči mu začali naberať červenú.

'Alex kľud. To je v poriadku. Oni sa to naučia.' pozrel sa na mňa a z očí mu pomali padala červená.

'Nie je to v poriadku. Iný vlk by ich už zabil. Ďakujem, Zara.' povedal už kludne a uklonil sa ako poďakovanie.

Zasa zavrčal a bratia zopakovali gesto.

'Takže toto je tvoja necelá rodina?' poobzerala som so jeho bratov.
'Nie. Ona je celá.' zosnutnel a z oka mu vytiekla slza. Ten stredný vlk pribehol a olízol mu tvár.

'Prepáč. To som nevedela.' zaskočene som sa k nemu zohla. 'To je v poriadku.'

Premenil sa a so slzamy v očiach pohladkal oboch bratov.

"Mám aspoň ich. Moja mama nie je mama" z oka sa mu kotúlali slzy, jedna za druhou.

Prišla som k nemu a ľútostivo som naň ho pozrela. Síce teraz nevie čo hovorím ale i tak.

'Je mi to ľúto Alex' on akoby rozumel a pohladkal si ma.

"To je v poriadku. Chalani?" obaja bafli a išli k nemu. 'Ďakujeme Zara.' povedal najmladší z nich.

'Keby si to nebola ty nemali by sme otca' povedal starší z nich a na slovo otca dal dôraz.

"Ďakujem." ozval sa Alex a vysadol si na staršieho z vlkov ktorý bol oproti nemu aj tak dosť vysoký.

"Filip domov." povedal Alex, poslednýkrát sa na mňa všetci pozreli, Alex sa chitil srsti a Filip sa rozbehol domov.

Hoj ľudkovia!

(Asi si zmením pozdrav 😂)

Tak časť mala pôvodne vyjsť až zajtra ale tak čo už no 😂😂.

Ako obvikle dúfam že sa vám príbeh páči a keď nie tak comm čo mám zmeniť 😉. Asi toľko nom. Bye!

-Sandy...