Spoznanie

348 32 4
                                    

Alex

"Alex vstávaj! Snáď nechceš prísť hneď prvý deň neskoro!" budila ma mama zbesilím búchaním na dvere.

Pravdu povediac, vôbec by mi nevadilo zmeškať. Nejako sa neteším. Mám skôr strach? Alebo ako to nazvať. Viete, čo myslím. Prvý deň strednej, kto by ho nemal?

'Už som hore mami! Môžeš prestať búchať!' och áno. Vďaka bohu za možnosť komunikovať myslou. 'Že ty nemáš ešte ani oči otvorené?!' Nijak som nereagoval, posadil som sa na postel a pozeral do blba.

'Fajn. Som v kuchyni.' "Dobre." vstal som a poriadne sa popreťahoval.

V kúpelni som si dal rýchlu, studenú sprchu a umyl som si zuby. V šatníku som po niečom chňapol a obliekol som si to.

Prišiel som do kuchyne a vzal som si jogurt. Sadol som si za stôl a v klude som si ho ziedol. Nie je to síce najlepšie, chcelo by to niečo iné, ale postačí to.

Ešte raz som vošiel do izby a vzal som si z nabíjačky mobil. Samozrejme, z postele ešte slúchadlá. Dal som si to spolu s diárom do vaku a obul som si moje čierne vansy.

Napadlo mi, kde mám.vlastne mamu? Vydal som ju hladať, ale nikde som ju nevidel. Toto ma dokáže naštvať. 'Mami kde si? 'Dolu v pivnici! Za chvíľu som hore a ide sa.' odpovedala. Mala pravdu, ani som sa nenazdal a mama už prechádzala cez kuchynku.
Zo stola som si vzal jablko a tiež som ho dal do vaku.

Vyšiel som von a zamkol som byt. Keďže mama bude v práci dlhšie ako ja v škole klúče si beriem so sebou.

Vytiahol som mobil a pozrel som sa na čas. 7:28. Nasadol som do auta a čakal na mamu. Asi do piatich minút tu bola a nasadla si na miesto šoféra.

Za pät minút sme boli pri škole a ja som už chcel vystúpiť z auta. Lenže mama ma stiahla za ruku späť.

"Áno mami, viem. Nikoho neroztrhať, pozor na oči, nezúriť pre somarinu. Ja viem čo mám a nemám robiť mami, neboj." dal som jej pusu a konečne vystúpil.

Zavrel som dvere a zamával som jej. 'A nie že sa mi budeš prihovárať v mysli!' pozrel som sa na ňu. 'Neboj, hlupáčik. Ahoj.' 'Ahoj.'

Rozlúčili sme sa a ja som sa zapozeral do zeme.

Prebral ma až pád na zem. Rýchlo som sa postavil a začal som sa omlúvať. Začiatok je to teda pekne na prd. "Prepáč to bola moja vina. Mal som sa pozerať pred seba." nadhodil som sa a oprášil si rukáv na mikine. "To je v poriadku. Aj ja som sa mala pozerať pred seba." ozval sa dievčenský hlas. V tom som však niečo zacítil. Vlk.

Pozrel som sa na to dievča. V tom mi to bolo jasné. Oči jasné ako dva diamanty. Biele vlasy. Ona je z bielych! Rozhodol som sa pre niečo osudné.

'Počuješ ma?' ona zostala zarazene stáť a pozerala sa mi do očí.
'Kriste! Och nie! Aké mám oči?' začala stesovať.
'M-modré.' zakoktal som sa a začal som cúvať.

'Nie. No tak. Toto nenávidím. Nie som zlá, netreba sa báť. Neznášam to.' rozhadzovala rukami. Bez toho, aby hovorila to vyzeralo, no, komicky.
Niečo pravdy na tom bolo. Jej oči totiž nesvietili ani na zeleno, ani na modro.
Uff. Chvalabohu!
'Dobre teda, som Alex. A ty?' 'Zara.'
Povedala a odišla.

Išiel som podla plániku do triedy. Sadol som si na volné miesto, teda to vzadu. Nechápem, prečo si sem ešte nik nesadol. Zrazu som zacítil tak známu vôňu.

Je to zara. Povedal mi môj vnútotný vlk. Ja viem. Mám sa s ňou spojiť? Nevedel som, čo mám robiť, v tejto situácii som ešte nebol.

Môžeš. Ale normálne sa s ňou nikdy nepokús prehovoriť. Vieš čo by sa mohlo stať. Jasné že viem. Ona je vysoko postavená. Ja som z radu najnižších, najhorších, najšpinavších, čiernych vlkov.

'Zara? Počuješ ma?' 'Áno počujem.' 'Prečo si ma nechcela zabiť? Som podriadený a nemali by sme spolu konunikovať.' 'Myslou môžeme. A nerada zabíjam len preto, že je niekto podriadený a podobne.' 'Vieš, vždy bol môj sen stretnúť bieleho vlka. Ale vždy som si predstavoval, že skončím mŕtvy.' povedal som úprimne a usmial som sa. Úsmev mi opätovala. 'Nie každý je taký. Ja a moja rodina sme vskutku milí.' 'Aha. Tak som rád, že ten môj vysnívaný biely vlk si bola práve ty.' ešte raz som sa usmial a pozrel sa von oknom. Dnes sa pôjdem prebehnúť.

Ahoj Wroxies!
Tak ďalšia kapča, ako sa vám príbeh páči teraz? Šup komentík!
Wroxie <3

Na osvieženie pamäte nutno dodať, že úvodzovka ' označuje rozhovor pomocou myšlienok, klasická úvodzovka " označuje bežný rozhovor.

Ja Vlk, On Vlk [Prebieha korekcia]Où les histoires vivent. Découvrez maintenant