Ja Vlk, On Vlk [Prebieha korekcia]

Našiel som ťa!

Z pohľadu Filipa...

'Ani ja na teba Alex.' otočil som sa od okna a išiel som si lahnúť.

Zašiel som do izby a snažil som sa zaspať. Bol som straśne unavený ale nevedel som spať.

Rozhodol som sa že pôjdem von sa prejisť a tak som si obliekol to čo som mal vlastne na sebe (logika lvl ja😑😑).

Otvoril som si okno a potichu som vyliezol von. Iba som ho privrel a išiel smer les. Nevedel som kam idem ale bolo mi to úplne jedno.

Premenil som sa na vlka a v tom momente som zacítil zajaca. No podľa pachu som rozoznal že je mŕtvy. Pokračoval som za vôňou a našiel som zajaca. Pri ňom bola kopa dreva no neriešil som to. Bol som hladný a tak som si zajaca vzal. Ozvalo sa prasknutie halúzky a ja som začal panikáriť.

Pustil som zajaca a rozbehol som sa preč. Nie som skúsený a ani dosť starý na súboj a tak som sa radšej rýchlo vzdal.

Počul som ako to niečo beží za mnou. Pridal som no nedával som si dostatočne veľký pozor a zakopol som.

Snažil son sa rýchlo postaviť no mal som niečo s labou.

'Do čerta teraz nie!' zakričal som a znovu som sa skúšal postaviť.

Ako zázrak som sa ledva postavil ale keď som došlapol na poslednú labu spadol som znovu na zem.

'Ja nechcem umrieť! Vschop sa ty beštia!' zakričal som na seba a skúsil som to znovu. Postavil som sa ale nedošlapol som na všetky štyri. Rozhodol som sa pre beh.

Na troch to bolo strašne namáhavé ale nezastavoval som.

'No tak! Zaber! Doma na teba čaká Leo!' kričal som na seba a snažil som sa bežať čo mi sily stačili.

Dlho som to nevydržal a znovu som spadol.

'Filip si len neschopný túlavý pes!'
Takto to nezvládnem. Počul som ako sem niekto ide. Pach som však necítil žiaden.

'Sakra! Som len prašivý pes! Prepáč Leo.' nadával som na seba ďalej a čakal najhoršie.

Premenil som sa a len tak tak som sa postavil.

"Moja noha! Kurva." zošuchol som sa po kmeni stromu a vzdal som sa nádeje na život. "Prepáč mi to Leo. Ja viem že sa pre teba Alex vráti." zavrel som oči a od vyčerpania som odpadol.
(Ten pocit keď nevieš ako zakončiť nieči pohľad😑😑.)

Z pohľadu Alexa...

V lese som si spravil kôpku dreva a ulovil som si zajaca. Chcel som nájisť nejaké tenšie drevo a tak som sa vracal späť. Zastavil ma až zvuk ktorý pochádzal od môjho tábora. Otočil som sa a zbadal čierneho vlka ako mi berie môj úlovok.

Nechtiac aom stúpil na halúzku ktorá praskla. Vlk začal panikáriť, pustil zajaca a utekal určite nevedel ani kam. Rozbehol som sa za ním no nebol som dosť rýchli. Chcel som sa premeniť no vlk sa podkol a zrípal sa na zem.

Premenil som sa a vyliezol na neďaleký strom.

'Do čerta teraz nie!' započul som Filipa no aj tak som zostal na strome.

'Nechcem unrieť! Vschop sa ty beštia!' postavil sa ale už len na tri laby. Začal bežať no išiel dosť pomali.

'No tak! Zaber! Doma ťa čaká Leo!' snažil sa povzbudiť sám seba no videl som že už ledva beží. Dlho to nevydržal a znovu sa skidal na zem. 'Filip si len neschopný túlavý pes!' nadával na seba a ledva dýchal.

'Sakra! Som len prašivý pes! Prepáč Leo.' Z posledých síl sa premenil a len tak tak sa postavil.

"Moja noha! Kurva." už len pošepol a zviezol sa po kmeni dolu. Videl som že čaká najhoršie a plne sa vzdal nádeje.

"Prepáč mi to Leo. Ja viem že sa pre teba Alex vráti." povedal skoro nečujne a padol doboku.

Rýchlo som sa premenil a bežal som k Filipovi.

"Kurva teraz nie!" zodvihol som ho a dal som si ho na chrbát.

Premenil som sa znovu na vlka a bežal som ako sa dalo k táboru.
Keď sme prišli premenil som sa (premenil, premenil a premenil..)
Položil som Filipa dolu a zapálil som oheň. Priložil som ešre drevo a ziedol som pol zajaca. Zmenil som sa a pritulil som sa k Filipovi s nádejou, že sa čoskoro preberie.

Asi za desať minút vykoná prvý pohyb a to ten že žmurkne. Po dlhšej dobe sa mu konečne podarí otvoriť oči. Vzájomne si hľadíme do očí. Olíznem ho a postavím sa. Prejdem k schovanej polke zajaca a dám mu ju. Venujem mu pohľad a pohnem sa v pred.

'Prepáč Filip. Dúfam že ti to bude stačiť.' na sekundu sa otočím a uvidím ako mu po lícach stekajú slzy.

"Neopúšťaj ma. Prosím."

'Ja ťa neopúšťam. Som s vami. Stále.'

"Neodchádzaj. Alex prosím. Potrebujeme ťa. Všetci."

Prišiel som k nemu a olízol som mu stekajúce slzy.

'Sadaj.' nakázal som mu a lahol si. Poslušne si nasadol a ukryl sa do srsti.

Rozbehol som sa a hľadal náš dom. Asi po desiatich minútach sme dorazili domov ale dvere boli zamknuté. Filip zoskočil a išiel k oknu od jeho izby. Vošiel dnu a otvoril aj druhé krídlo okna. Skočil som dnu a dopadom som na mäkký koberec. Filip si lahol do postele a keďže nemal perinu celý sa triasol. Vyskočil som k nemu a pritúlil som sa. Okamžite sa "zahrabal" do mojej srsti a objal ma.

"Ďakujem že si sa vrátil. Dobrú."
Povedal z posledých síl a zaspal.

Keďže nemal dosť energie na premenu, celú noc som mu robil prikrývku.

'Aj ja som rád Filip.' povedal som keď som cítil že zaspím.

Zanedlho som sa aj ja ocitol v ríši snov.

Hi!

Tak. Keďže sa v komentoch nikto neozval tak som napísala časť normálnu.

Ďakujem za všetky vote a comm❤❤. Ste best!

-Sandy...