Secrets

7.

,,Takže... Si si istá, že ju uniesli? Nemohla sa len niekde zatúlať alebo stratiť?" opýta sa ma Rick po tom, ako som mu vyrozprávala celý príbeh. Rick. Tak sa ten chalan volá. Teda aspoň myslím... Nedávala som veľmi pozor keď sa mi predstavoval, myšlienkami som bola pri Ashley.

,,Ak by sa stratila už by ju našli. A tak rýchlo zmiznúť sama nemohla... Ashley predsa nie je hlúpa, nikdy by sa sama nikam nezatúlala." namietnem, no hrdlo mi tak zviera, že posledné slová len zašepkám.

,,Hej, neboj sa. Určite bude v poriadku." upokojuje ma Max a súcitne má objíme. Max, teda aspoň myslím, že sa tak volá, je niekto, kto by, aspoň dúfam, mohol byť mojím skutočným kamarátom. Je milý, súcitný a páli mu to. A to som zistila za menej ako desať minút, čo tu už sedím a hovorím o Ashley.

,, Ďakujem" zašepkám a on sa na ňa povzbudivo usmeje. Úsmev mu slabo opätujem, no moje myšlienky opäť zablúdia k Ashley.

Oh Ashley, moja malá sestrička! Kde si?!
...

Bežím cez les. Husté konáre stromov sa skláňajú k zemi a prekážajú mi v behu. Ponáhľam sa a popri tom sa párkrát obzriem za seba. Dych mám hladný, bojím sa, že ma chytia.
Snažím sa vyhýbať konárom čo najrýchlejšie to ide. Oblečenie mám už celé potrhané, no to je teraz to posledné, na čo myslím.
Jediné čo viem je, že musím utiecť. Nesmú ma chytiť. Ak má chytia, všetko bolo zbytočné a všetci, na ktorých mi záleží zomrú...
...

S výkrikom sa zobudím a prudko sa posadím. Srdce mi bije šialenou rýchlosťou a len márne sa snažím ukľudniť ho. Po chvíli sa mi to však podarí a tak mám možnosť poobzerať sa okolo seba. Vo svojej izbe nie som, to je mi jasné, rovnako ako to, že určite nie som doma. Po chvíli, keď sa môj mozog spamätá a rozpomeniem si, čo všetko sa včera udialo, spomeniem si, že som na základni, inak povedané v úkryte Strážcov.

Včera večer už bolo neskoro, keď som vysvetlila Rickovi a Maxovi situáciu a keďže ma nechceli pustiť domov samú takto neskoro, hlavne po tom, čo sa stalo Ashley a oni so mnou ísť nemohli, ponúkli mi, aby som tu na noc ostala a vyspala sa v jednej z mnohých izieb, ktoré tu sú.

Priznám sa, že som bola riadne prekvapená, keď som vstúpila do základne. Podľa toho, ako vyzerá budova zvonku som očakávala niečo staré, zatuchnuté s rozpadajúcimi sa stenami a plesnivými stropmi. Namiesto toho ma privítala priestranná luxusne zariadená obývačka s najnovším technickým vybavením vrátane obrovskej digitálnej plazmy. A aby toho nebolo málo, zvyšok domu, alebo ako mám vlastne túto budovu nazvať, bol zariadený v rovnakom štýle a chodba ukrývala nespočetné množstvo izieb spojených s kúpeľňou, ukrytých za tajomnými dverami. Ako som sa neskôr dozvedela, izby slúžia ako spálne pre Strážcov, ktorý tu bežne aj prespávajú a preto je väčšina z nich už obsadená...

Hneď ako sa oblečiem a rýchlo vybavím rannú hygienu, opatrne otvorím dvere a výjdem na chodbu. Na chodbe okrem mňa nikto nie je, no počujem hlas Ricka a ďalších ľudí vychádzajúce z obývačky a tak sa vyberiem tým smerom. Len čo vstúpim dovnútra, hlasy stíchnu a množstvo párov očí sa prekvapene pozrie mojím smerom.
Najprv si ich prekvapené pohľady vysvetlím tak, že som tu cudzia a nepoznajú ma, no potom som si uvedomila ešte jeden fakt: v tejto miestnosti sa okrem mňa nenachádza žiadne dievča...

,,Ahoj Nataly, práve sme sa rozprávali o tebe a tvojej sestre." privíta ma Max s úsmevom.

,,A rozhodli sme sa, že ti pomôžeme." dodá Rick.

,,Ja... Ďakujem. Veľmi si to vážim." odpoviem neisto, zatiaľ čo ostatní na mňa ešte stále prekvapene pozerajú. Nervózne sa poobzerám po miestnosti, až narazím na známy pár modrých očí, pozerajúcich priamo na mňa. Jeho tvár je nečitateľná, bez emócií, no jeho oči... Niečo v nich je, no netuším, ako si to mám vysvetliť.

,, Nemáš za čo. To je predsa to, čo robíme. Pomáhame si navzájom. A keďže už čoskoro budeš patriť medzi nás je samozrejmé, že ti pomôžeme." usmeje sa Max.

,,Budem?" opýtam sa prekvapene a spýtavo sa pozriem na Jakea. Ten má na tvári stále rovnako nečitateľný výraz.

,,Áno, spravila si skúšky. Jake ti to nepovedal?" začuduje sa Rick.

,,Nepovedal." ozve sa Jake. ,,Chystal som sa jej to povedať dnes, no zdá sa, že si ma predbehol." dodá a zamračí sa na Maxa.

,,No, v každom prípade sa o chvíľu staneš jednou z nás, čo je veľká udalosť, keďže sme už dlho nikoho neprijali a dievča ešte vôbec." snaží sa odľahčiť situáciu Rick.

,,Budem prvé dievča medzi Strážcami?" opýtam sa prekvapene.

,, Budeš. Takže sa snaž, aby som to nemusel ľutovať." povie Jake chladne a s týmito slovami sa zdvihne a odkráča z miestnosti.

,, Nič si z neho nerob." preruší Rick po chvíli ticho, ktoré ostalo po Jakeovom odchode. ,,Je taký väčšinu času. Nemal to ľahké. Rovnako, ako väčšina z nás tu." dodá potichu a vzápätí vstane a odíde smerom, odkiaľ odišiel aj Jake.
Po jeho odchode sa pomaly začnú trúsiť von aj ostatní, až nakoniec ostanem v izbe sama s Maxom.

,, Neboj sa, tvoju sestru nájdeme. A z Jakea sú naozaj nič nerob, in je taký skoro na každého." upokojuje ma Max.

,, Ďakujem" poviem.

,,A za čo?" čuduje sa Max.

,,Za to, že si ku mne milý a vždy sa ma snažíš povzbudiť." odpoviem.

,,Tí nestojí za reč. To predsa kamaráti roua, no nie?" povie veselo a odíde.

Kamaráti. Áno, to kamaráti robia. A zdá sa, že aj ja mám po dlhom čase nejakého kamaráta....

.....
Tak, konečne ďalšia časť. Keď som minule hovorila, že sa budem snažiť písať častejšie, určite som tým nemyslela, že budem časti pridávať asi po... dvoch týždňoch? To fakt? Naozaj sa veľmi ospravedlňujem (áno, zase) :(
Budem sa snažiť písať častejšie, no tento týždeň veľmi čas asi mať nebudem a potom začína škola.... :( :( :(
Dúfam, že to so mnou nevzdáte :(

Dúfam, že sa vám časť páčila a že sa stretneme pri ďalšej časti čo najskôr :)

Ivka :)