Prológ

69 7 4
                                    

Kráčam dlhou tmavou chodbou. Je tu ticho, nikde nikoho.

Netuším ako, no cítim, že sa čoskoro niečo stane. Niečo zlé. Zaženiem ten pocit a pokračujem ďalej.
Už som takmer na konci chodby, keď zrazu zacítim dym, šíriaci sa spod posledných dverí na tejto chodbe. Neváham a hneď sa rozbehnem k nim.

Otvorím dvere a vtrhnem dnu. To, čo sa deje vo vnútri ma ochromí a prekvapí, hoci som to očakávala.
Miestnosť je v plameňoch. Všade lietajú iskry a mne sa oči začínajú plniť slzami- netuším, či od dymu alebo smútku. A ani to neriešim, pretože jediné, na čo teraz sústredím svoju pozornosť je hľadanie. Rozhliadam sa po horiacej miestnosti, až ho nakoniec uvidím. Leží na zemi, privalený pravdepodobne kusom trámu, ktorý odpadol zo stropu. Rýchlo pribehnem k nemu.

,,Otec! Oci! Si v poriadku? " pýtam sa ho zúfalo, hoci odpoveď už tuším. Otec s námahou otvorí oči.

,,Nataly." zachrapčí. ,,Čo tu robíš? Utekaj!" prikáže mi a rozkašle sa.

,,Nie!" skríknem. ,,Nenechám ťa tu!"

,,Choď. Ale dám ti ešte jednu radu: Každý máme svoje tajomstvá. Chráň si tie svoje." Nechápavo na neho pozriem.

,,Oci? Čo to znamená?" pýtam sa ho zmätene, no odpovede sa nedočkám.

,,Bež." šepne ešte raz a vzápätí posledný krát vydýchne. Rozplačem sa.

,,Oci..." zašepkám.

Po chvíli sa postavím a poutieram si slzy. Vrhnem ešte posledný pohľad na jeho nehybné telo a potom sa otočím k východu. Rozbehnem sa, hoci ma veľmi bolí nechávať ho tu.

Bežím späť, tou istou chodbou, ako som sem prišla. Nevnímam, čo sa deje okolo mňa, cítlim len tú bolesť, prebodávajúcu moje srdce. Môj otec...

Netuším ako, no zrazu sa ocitnem vonku. Len čo prekročím prach vchodu do budovy, obklopia ma hasiči a záchranári. V dave stojacom obďaleč zahliadnem moju mamu.

Chcem ísť k nej, chcem jej povedať tú strašnú správu, no len čo urobím krok, podlomia sa mi nohy a ja padám...

Padám a okolo mňa nie je nič, iba hlboká tma...

...

Takže! Rozhodla som sa napísať nový príbeh. Viem, že som ho sľubovala už veľmi dlho, no vôbec som nemala čas písať ho. :( A tak to bude vyzerať aj s časťami, s veľmi veľkou pravdepodobnosťou ich budem pridávať veľmi nepravidelne a s veľkými časovými odstupmi :(

Dúfam, že vám to veľmi nebude vadiť a že sa vám môj príbeh bude páčiť :)





SecretsDove le storie prendono vita. Scoprilo ora