Raz budeš môj.. °Luke Hemmings°

Nenávidím to tu

„Lana!", zakričala na mňa mama. „Zas budeš meškať do školy! Pohni si!" Áno, všetko mi hrozne trvá. Ešte som ani nevyliezla z postele. Nechce sa mi tam ísť. Tak hrozne to tam neznášam. Mám chuť ujsť z tohoto mesta. Život tu ? Stojí to za hovno. Nemáš iPhone? Nemáš bohatých rodičov ? Nevyzeráš ako modelka Victoria's Secret ? Tak v tom prípade nie si nič.

Fajn, stojím pred skriňou už asi 15 minút. Prečo sa vlastne snažím vyzerať dobre ? Im to aj tak nikdy nebude stačiť. Tak som na seba samozrejme hodila len čierne skinny jeans, tričko blink-182 a riflovú bundu. Zišla som dole po schodoch do kuchyne, ale mama už bola na odchode. „Zober si ten sendvič a utekaj do auta! Už zas meškáme!" O to lepšie pre mňa. kratší čas medzi tými hovadami,.

Mama zastala autom pred školou, kde ma už čakal môj najlepší kamarát Mikey. Zas vysmiaty od ucha k uchu. Vždy som mu závidela ten jeho optimizmus. Je to veľmi milý chalanisko. Ale niekedy sa hrozne predvádza. No viem, že je iný ako ostatní. Viem to..

Keď sme vošli do školy, niekto Mikeyho potkol. Padol na zem. Plastová nádobka s kávou, ktorú držal v ruke, sa popri jeho páde otvorila a svoj obsah vyliala na nášho riaditeľa. „Clifford! Neslonová! Do riaditeľne!"

Celý čas sme počúvali, že sú s nami len problémy, a že by sme si mali brať príklad z Arzayley a z Lukea.. Tých dvoch tu neznášam asi najviac. A hlavne, keď sa olizujú na školskej chodbe. Alebo v jedálni. Ako sa má pri tom človek najesť ? Mikey ma objal a povedal: „Viem na čo teraz myslíš. Ale neboj, raz odídeme."

Poprosím o Vote a koment👅
Veľmi mi to pomôže:)