,,Nancy! Preboha,čo-čo robíš?!"kričal na mňa Nick.
,,Matt! Poď rýchlo sem!"kričal ďalej Nick.
Keď prišiel Matt hore zasekol sa v pohybe. Ani sa mu nečudujem. Moja izba vyzerá ako po výbuchu a ja sedím medzi črepinami zo zrkadla, pritom kúsok skla držím pri zápästí, a z očí mi stekajú niagarské vodopády.
Po chvíli, keď sa Nick uvedomil prišiel ku mne a zobral mi sklo,ktoré som mala v ruke.
,,Matt vezmi ju do mojej izby a dohliadni na ňu!''povedal Nick zatiaľ, čo Matt mi pomáhal vstať. Zobral ma do Nickovej izby. Sadla som si na jeho posteľ a zapozerala sa na svoju krvácajúcu ruku.
,,Počkaj trošku, idem po lekárničku,''povedal Matt a odišiel hľadať lekárničku.
Matthew:
Keď Nick odišiel za Nancy chvíľu som len tak rozmýšľal. Z rozmýšľania má vytrhol krik.
,,Niee! Už dosť!! Už má nechaj!''vychádzalo to z Nancynej izby.Potom som len počul niečo spadnúť a potom začal na mňa volať Nick.
,,Matt! Poď rýchlo sem!''zakričal a ja som utekal na poschodie. Keď som prišiel do Nancynej izby zamrzol som v pohybe. Izba bola hore nohami. Všetko bolo na zemi a porozbíjané. Na zemi bolo sklo asi od zrkadla a uprosted tých črepín sedela uplakaná Nancy, a pri zápästí držala sklo.
,,Matt vezmi ju do mojej izby a dohliadni na ňu!''prikázal mi Nick iba som prikývol. Keď toto spravila kvôli mne, tak potom som ešte väčší debil, ako som si myslel.
Pomohol som jej vstať a potom som ju priviedol do Nickovej izby. Sadla si na jeho posteľ a zapozerala sa na svoju ruku po ktorej stekala krv.
,,Počkaj trošku, idem po lekárničku,''povedal som a odišiel do kúpeľne, kde majú lekárničku. Zobral som ju a ponáhľal sa k nej.
Kľakol som si pred ňu a zobral jej ruku do svojej a začal jej čistiť ranu. Občas sykla bolesťou alebo sa dotkla mojej ruky.
,,Prečo si to chcela urobiť?''spýtal som sa po chvíli.
,,Ja...''nedokázala sa mi pozrieť do očí.
Zobral som jej bradu medzi palec a ukazovák a nadvihol jej hlavu, tak aby mi pozerala do očí.,,Môžem za to ja?''spýtal som sa jej opatrne.
,,Nie,''pokrútila hlavou.
,,Tak kto?''
,,Ja..''nedopovedala lebo začala plakať.
Objal som ju Tak silno, ako to v danej situácii šlo.
Bolo mi teraz jedno,že mi zmáčala tričko slzami, len som potreboval zistiť, prečo sa chcela podrezať.
,,Ššš. Všetko bude dobre."tíšil som ju.
,,Nie, nič nebude dobre,"ďalej plakala.
,,Povieš mi, čo sa stalo?"spýtal som sa jej po chvíli.