Spln mesiaca

2.kapitola

Musím sa odtiaľto dostať. Vitie znamenalo,že do našej svorky vstúpila iná svorka. Stále sa pozerám na ten tieň. Stojí tam ako socha. Musím preplavat K opačnému brehu. Keď som blízko pri brehu premenim sa. Začnem behať domov. Zrazu započujem,že niekto beží za mnou, a preto zrýchlim. Počujem,že je veľmi blízko. Pozriem sa za seba aby som vedela ako blízko je, ale to dom nemala. Práve V tej chvíli na mňa skočil. Bránila som sa ale on bol rýchlejší. Bol som veľmi vyčerpaná a preto som ani neviem ako premenila naspäť do ľudskej podoby. On O pár sekúnd po mne. Mala som zatvorené oči. Veľmi som sa bála, lebo V tej chvíli som ležala pod ním iba V spodnom prádle. Po asi 30 sekundách som sa odvážila otvoriť oči. A vtedy sa to stalo. Pozerali sme si do očí A zaľúbili sme sa do seba. Jeho oči mali červenú farbu. Pane Bože on je Alfa! " Ahoj" povie úsmevom na tvári. " To hovoríš vždy keď skočiš na niekoho? " poviem s úsmevom. " Nie len svojej Lune." povie a skláňa sa k mojím peram.
Pobozka ma. Bozkáva ma S obrovskou láskou a pritom sa poznáme len päť minút. Vlastne nepoznáme. Bozky mu oplacam, bruchu mi lietajú motýliky a na celom tele mám zimomriavky. Po nekonečné dlhom bozku sa odtiahne. " Mali by sme sa postaviť aby si neprechladla." povie so starosťou v hlase. Postaví sa a mne pomôže na nohy. Potom vyzlečie svoju košeľu a poda mi ju. Oblieciem si ju a S otvorenými ústami sledujem jeho vypracované ruky a brucho. " Ja som Stefan " povie " ja som Nina"

Hore je Stefan. Dúfan, že sa vám môj príbeh bude páčiť.
Ak chcete 3. Kapitolu prosím dajte na túto 10 vote. Ďakujem

Hejta1