Princess for Daddy //larry. (SK translate) ✔

Louis

"Louis! Jak sa máš, brácho?" Privítal ma Liam, keď som vošiel do štúdia. Stále nevedel o Harrym, ale myslím, že dnes mu to už poviem. Predsa len, sme spolu už nejaký ten piatok.

"Nazdar! Výborne, čo ty?" Usmial som sa a následne ho o objal.

"V pohode, dá sa. Nepôjdeme dnes večer niekam von?"

"Môže ísť s nami aj môj priateľ?" Opýtal som sa. To bolo prešibané Louis, super. Pogratuloval som si.

Liam sa na mňa prekvapene pozrel, ale zároveň šťastne. "Jasné, nemôžem sa dočkať až ho spoznám!" Zajačal.

"Oh ver mi, určite ho už poznáš!" Začal som sa smiať, Liam sa na mňa nechápavo pozrel.

"Povedzme že je dosť slávny." Smial som sa. "Veď uvidíš."

Ja: Liam sa pýta či máme chuť ísť s ním dnes večer von. Chceš ísť?

Baby boy: Yaaay, jasné daddy. Nemôžem sa dočkať :)

Ja: Okay. Vidíme sa neskôr, baby boy :*

Baby boy: Okay, milujem ťa daddy :P

"Pome na to!" Zatlieskal som rukami, a začali sme nahrávať nový song. Odkedy som spoznal Harryho, všetky piesne sú o ňom. Jednu noc som dokonca zistil, že aj on má talent na spev, tak spievame spolu.

-flashback-

"Čo robíš daddy?" spýtal sa ma Harry, keď som sedel na gauči a snažil sa napisať novú pieseň. Potreboval som ju mať už na zajtra aby sme mohli začať nahrávať, a jediné čo som mal bol nadpis. Vlastne keď už sme pri tom, ani ten som nemal.

Snažím sa napísať pieseň, ale nič dobré ma nenapadá. Už bolo dávno po polnoci a bol som strašne unavený. Mal som červené oči a dlaňami som si prechádzal vo vlasoch, akokeby som sa snažil si ich vytrhnúť.

"Choď spať daddy. Potrebuješ to. Ja sa pokúsim niečo napísať." objal ma zozadu a dal mi pusinku na rameno. Nebol som si istý či vie písať pesničky, v podstate som tomu ani neveril, ale potreboval som si aspoň na okamžik zdriemnuť, tak som súhlasil.

"Okej, baby. Ďakujem". Prešiel predo mňa a letmo ma pobozkal na pery. Potom som sa išiel prichystať do postele.

Zaspal som ani nie po piatich minútach. Nebol to ale pokojný spánok, bol som nervózny kvôli tej pesničke.

-------

"Daddy, vstávaj." Cítil som jemné trasenie.

"Koľko je hodín?" Zamumlal som na Harryho keď som otvoril oči. Cítil som sa akoby som spal sotva desať minút, ale aspoň som nebol unavený.

"Je osem hodín ráno, a ty sa musíš pripraviť na nahrávanie." Vtedy som si spomenul že som vlastne nič nenapísal.

"Dokelu, ten song!" Prudko som sa posadil, Harry sa ale iba usmial a pomohol mi vymotať sa z prikrývok.

"Už je skoro napísaná... ale neviem či je d-dobrá." Zrazu bol hanblivý a neistý.

"Napísal si celú pesničku?" Neveriacky som na neho pozrel. On sa zachichotal a vyčaril svoj nádherný úsmev. Objal ma, aby si mohol skryť svoju tvár.