Princess for Daddy //larry. (SK translate) ✔

Harry

"Louis?" Zašepkal som naňho keď vchádzal do postele. Rýchlo do nej vhupol a zozadu ma objal.

"Áno, princezná?" Zašepkal a ja som sa otočil, takže sme boli tvárou v tvár.

"Zajtra to poviem šéfovi. A možno prídem o prácu. A možno si potom budeš chcieť zachovať reputáciu, a možno ma preto opustíš." Poved som, a cítil som pálenie v mojich očiach. Louis ma hneď začal upokojovať, a objal ma silnejšie.

"Baby, nikdy ťa neopustím. Prestaň takto hovoriť. Milujem ťa." Pokúšal sa ma ukľudniť, a svojim spôsobom to pomohlo, ale aj tak som sa bál. Hocikedy môže zmeniť názor. Môže si robiť čokoľvek chce, ja budem ten, ktorý sa bude musieť starať o to malé keď sa to narodí.

"Ale čo budeme robiť? Každý si bude myslieť že som nejaký podivín keď som tehotný, a každý si zo mňa bude robiť srandu." Potichu som plakal, a on hneď začal bozkávať každý moju slzu.

"Pšššt, počúvaj, niečo vymyslíme. Sľubujem baby. Teraz sa vyspi, potrebuješ to. Bol to dlhý deň." Povedal, ja som sa mu otočil chrbtom, a on ma zozadu znova pevne objal. Čoskoro som prestal plakať, a upokojil sa.

---------

"Bré ránko." Povedal som Louisovi, keď som sa nasledujúce ráno zobudil. Otočil som sa k nemu, a dal som mu malú pusinku na nosík, keď som zistil že už je hotový. Bol oblečený, akurát ležal v posteli. Pozeral na mňa, akoby sa snažil na niečo prísť, akoby bolo na mne niečo zle.

"Lou, si v pohode? Mám niečo na tvári?" Opýtal som sa, rýchlo siahajúc na moju tvár. Chytil moje ruky do svojich, a pobozkal ich.

"Nie baby, si perfektný. A myslím, že už viem, čo máme robiť." Oznámil mi, jemne sa usmieval. S otázkou v očiach som sa naňho pozrel.

"Možno by sme si mohli vybaviť nejakú ženu, myslím ako, že by predstierala že je tehotná, takže by nevyzeralo divne, keď zrazu budeme mať dieťa. Môže to byť napríklad tvoja sestra, alebo nejaká blízka osoba." Povedal s výrazom, akoby vyhral lotériu. Popravde, už som o tom rozmýšľal, ale nemyslel som si, že by sa mu ten nápad páčil. S úsmevom som sa pozrel na Louisa, a nahol sa pre pusu.

"Ten nápad sa mi páči. Teraz už len nájsť to správne dievča." Jemne som povedal, a on sa usmial.

"Tak, na čo ešte čakáme? Počkať, mám nápad! Máš stále Rosino číslo?" Spýtal sa, a ja som sa na ho zamračil, prikývujúc. Vzal si môj mobil a začal telefonovať.

"Ahoj, Ruby? Prepáč ak som ťa zobudil.." Počúval. "Oh áno, prepáč, nepredstavil som sa. Som Harryho priateľ. Pamätáš sa naňho, že? ... no, nechceli by ste si s nami dať obed? Ty a tvoja priateľka?" Opýtal sa jej, a ja som bol teraz ešte viac zmätený.

"Okay, tak sa vidíme. Pošlem vám našu adresu." Potom sa len usmial, pozdravili sa a zložil.

"O čo tu ide?" Zmätene som sa opýtal, on sa iba zasmial a začal vysvetľovať.

-------------

"Harry, poď, vyzeráš skvelo. Tvoje bruško je krásne, všetko je v poriadku!" Vydýchol Louis, ale nepomohlo to. Bol som strašne vystresovaný.

"Budú tu o desať minút." "Nezvládnem to!" Zajačal som naspäť, Louis ma iba objal. Obmotal som okolo neho ruky, a trochu sa dal dokopy, ale keď som započul zvonček, znova ma prepadla panika.

"Pozri, vpustím ich dovnútra. Budeš v poriadku baby, milujem ťa." Povedal a už bol preč.

O chvíľu prišiel naspäť aj s Ruby, a ďalším dievčaťom. Mala dlhé modré vlasy, a vyzerala mladšie ako Rose, zhruba v mojom veku. Usmiala sa na mňa a podali sme si ruky. Potom sme si posadili za stôl, a začali jesť.

"Takže, ako sa vlastne voláš?" Usmial som sa na dievča. Už teraz sa mi páčila.

"Ashley." Povedala.

**********

Časť bola trochu kratšia xD :/

Každopádne dúfam že sa vám páčila, koment&vote poteší :)

Btw. ten obrázok je tak kjuut :3 :D