Nemohol som zaspať,
bránili mi v tom hlasy,
tvoje, Stephan,
počul som ťa šepkať,
ako ma miluješ.
Predstavoval som si to,
ale bolo to nemožné,
nemožné predstaviť si to,
pretože by si to nikdy neurobil
a vlastne, už ani neurobíš.
Nenávideli sme sa,
no aj tak si mi zlomil srdce,
moje srdce zo skla,
bijúce ohňom,
rozbil si moje srdce zo skla,
oheň prenikol do celého môjho tela,
do každého kúta vo mne,
do mojej mysle,
môjho srdca,
mojej lásky,
mojej cti,
mojej povahy,
vnikol do mňa, nečakane, ako ty
a ja som zhorel.
Tak, začala som nový príbeh, ktorý vo mne vyjadruje moje pocity a verím, že tento aj skutočne dopíšem, dúfam že skôr, ako odídem. (: Snáď sa Vám bude páčiť, som zvedavá na vaše komentáre.
