k a p i t o l a š t v r t á

166 44 6
                                    

Nevládzem,

padám,

do nekonečnej diery sklamania

a smútku.

Cítim v sebe obrovskú búrku,

neutíchajúcu,

vlny mi vymývajú mozog,

rovnako ako tvoj hlas kedysi,

pamätáš?

Blesky sa mi krútia v žalúdku,

všetko ma bolí,

no už cítim len bolesť

a tupú bolesť v hlave.

Nastane ticho,

no viem, že je to len ďalšie ticho

pred búrkou.

Stop me Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang