Hlboko som sa mýlila... Potom, čo Genna odišla som si konečne uvedomila, že s Theom sedíme v nezmenenej polohe, a tak som sa radšej rýchlo odtiahla. Situácia sa stala ešte trápnejšou, keď sme na seba pozerali a ani jeden z nás nevedel ako začať rozhovor.
,,Žiadam vysvetlenie," po nesmierne dlhom čase som prehovorila. Mohlo to byť len pár minút, ale pri trapnosti situácie sa to nedalo určiť.
Theo si povzdychol a spustil: ,, Ako si si iste všimla-" samozrejme nemohol vedieť moje meno, tak som mu ho prezradila: ,, Sam"
,,- Sam, Genna sa ma pokúšala uchvátiť svojím výstrihom, ale ako iste chápeš ešte vždy sa mi v hlave prehrávala scéna teba ako tu kolabuješ na zemi." Došlo mi, že s týmto chlapcom sa nedá rozprávať o normálnych veciach. Po jeho slovách sa môj hnev rapídne zvyšoval.
V miestnosti začalo byť čoraz viac dusno. Neudržala som sa a vykríkla:,,Nemôžeš na tú jahodu proste zabudnúť?! Naozaj som sa nechcela podeliť s mojou DNA práve s tvojím ksichtom, ale čo sa stalo sa už neodstane," slová, ktoré nasledovali potom ma skoro dostali do nepríčetnosti.
,, Jednoducho sa nemôžeš zmieriť s tým že som ťa len využil," namyslene skonštatoval. Jednoducho som sa postavila- tak dobre vystrelila som ako raketa- z tej stoličky a ako som kráčala ku dverám som počula:,,Maj sa Jahôdka!"
************************************
Vchodové dvere som zaplesla pod návalom hnevu, ktorý ma stále neopúšťal. Topánky som odkopla na druhú stranu priestrannej chodby. Rýchlym krokom som prešla do moderne zariadenej kuchyne, kde ma už čakala moja matka pri stole. Jej naštvaný výraz mi prezrádzal, že mám problém.
,,Mladá dáma ako mi chceš vysvetliť to D-čko z matiky?!"
,,Ach, matka, to je tá najmenej podstatná vec, ktorá ma trápi.
,,Samantha nebuď drzá! S otcom chceme, aby si bola úspešná lekárka! Nepotrebujeme žiadnu flákačku! Teraz choď do svojej izby a začni sa učiť," nekompromisne predniesla nadradeným hlasom. Asi mala ešte horší deň ako ja, možno sa takmer zadusila celým kúskom melóna, ktovie?
Po točitom schodisku som priam vybehla do izby, ktorá bola, nečakane, na poschodí. Tak isto ako vchodové, tak aj dvere od izby som zaplesla s riadnou davkou sily. Dnes som toho mala naozaj po krk. Najprv tá s*urvená jahoda, potom ten arogantný magor a teraz aj žena, ktorá ma priviedla na svet.
S povzdychom som sa hodila na mäkkú postel v strede izby. Zaborila hlavu do vankúša a povzdychla som si znova. Po nie veľmi dlhej dobe som sa pustila do učenia vzorcov, ktoré mne osobne nedávali žiaden zmysel. Človek by si bol myslel, že v matematike sa učia čísla, ale to čo som uvidela v momente ako som otvorila knihu, sa v žiadnom prípade nepodobalo na číslice, vyzeralo to ako kopa s*ačiek na papieri. Nie veľmi opatrne som si hlavu položila na učebnicu( asi čakajúc, že tak vstrebám aspoň základné informácie učiva, ktoré som už dávno mala mať v malíčku)
Už teraz mi bolo jasné, že ak chcem prejsť, budem potrebovať doučovanie...
************************************
Tak druhá kapitola je na svete :) - síce trochu kratšia ako sme pôvodne chceli.
Dúfame, že sa vám príbeh páči, aspoň z časti. Ospravedlňujeme sa za chyby.
-Hann a Emm
