Chapter 3

25 0 0
                                    

Po hodine strávenej nad knihami som sa rozhodla, že zavolám Annie- mojej najlepšej kamarátke. Vždy som tej mrške závidela aká je pekná. A na to, že pochádza z rovnako zazobanej rodiny ju, aj tak všetci vnímajú inak ako mňa...

A ako sme sa spoznali? No bolo to asi pred štyrmi rokmi, keď som bola donútená ukázať sa na hlúpom benefičnom večierku mojich rodičov.
Asi si teraz myslíte,že sme nejaké zazobané zbohatlícke socky. Netvrdím, že nie, ale určite nie v takom podaní ako sú naši rodičia...
   
No ale späť k našemu zoznámeniu .
Ako som sa tam tak premávala v mojej večernej róbe spočívajúcej zo šiat bohemského štýlu, uvidela som pri jednom zo stolov dievča napchávajúce sa chutnými krevetkami. Na prvý pohľad jedno z normálnych zazobaných dievčat ( už len tie šaty to o nej prezrádzali).
Červená farba šiat sa jej hodila k pleti, no väčšmi ma zaujali jej tenisky pravdepodobne zakúpené v čínskom obchode.

Pohľad na ňu v tých teniskách, ktoré vyzerali ako zlá improvizácia + ona ako do seba hádže krevetky bola až nesmierne komická. Len si to predstavte! Zrazu mi ten večierok neprišiel až tak nudný. Tá situácia bola pre mňa až tak neskutočne vtipná, že som už viac nedokázala udržať obsah mojej ústnej dutiny v mojej ústnej dutine ;)
( nemyslím tým zuby, ale detské šampanské, ktoré som logala už hodnú chvíľu, len aby som zabila čas).

Smiala som sa tak veľmi, že to upútalo aj jej pozornosť, prudko otočila hlavou a svoj pohľad zaborila do mňa. Jej ústa boli ešte vždy preplnené na prasknutie, a tak pripomínala svojim výzorom prežratého škrečka. To ma pravdaže rozosmialo ešte viac. Evidentne jej došlo na čom sa smejem . Tak sa jej tie krevetky rozprskli všade naokolo a.. ... Viac to opisovat netreba . Padli sme si do oka..

                    *               *             *           *.        *

Annie zdvihla telefón skoro okamžite a už som počula len jej zvonivý hlas hovoriaci : "Igen?" (a/n. Pre tých, ktorý by nevedeli, v maďarčine to znamená ,,áno" . Nepozastavujte sa pri tom, ako niekto žijúci v Írsku vie po maďarsky).

Chvíľu som zostala ticho, zľakla so sa, že som sa dovolala niekomu inému. "Ah, Annie?," neisto som sa spýtala.
"Sam?" opýtala sa ako, keby to aj mohol byť niekto iný....
"Och, ty krava normálne som si myslela,že si nejaký maďarský úchylák!" nakričala som na ňu ako zmyslov zbavená... "Och ale nepreháňaj Samie, " povedala Annie a presne si viem predstaviť ako pri tom pohodlia rukou.

Takto sme sa rozprávali a doberali sasnáď celý večer. Náš rozhovor som zakončila tým, že som povedala, že sa musím pobaliť na plánovanú stanovačku s mojou rodinou. To bude, ale " zábava". Do vaku som nahádzala pár vecí, ktoré by sa mi mohli zísť a po vykonaní večernej hygieny som si ľahla spať.

                  *.               *.                   *.              *

Zo slúchadiel sa mi valila moja obľúbená pesnička, Closer od The Chainsmokers a z úpenlivého premýšľania má vyrušil môj brat Tobby, ktorý má poklepal po ramene .
"Princezná vystupujeme!" Povedal až príliš presladene.

Zasmiala som sa a buchla ho do ramena. Potom som s božou trpezlivosťou vytiahla z auta moju šesť ročnú sestru Lucy, pretože ten malý Diablík nechcel ani za svet pustiť jej obľúbenú ružovú autosedačku. Veď deťom stačí ku šťastiu tak málo. Chvíľu som mala pocit, že vytrhnem tú autosedačku spolu s ňou....

Stanovali sme pri jazere, ktoré bolo od Dublinu vzdialené asi 4 hodiny cesty autom. Nepopieram, že jazero bolo nádherné, ale vidina nadchádzajúcich dní strávených s mojou rodinkou mi nepripadá nejako lákavá. Bolo vtipné sledovať otca ako pláva v jazere a pri tom telefonuje. Matka len ležala na deke, opaľovala sa a čítala najnovšie vydanie VOGUE s jesennou kolekciou a nevšímal si malú Lucy prepchávajúcu sa pieskom. Dámy a páni, matka roka!!

Až otec si všimol, že je Lucy od piesku, tak mi ju dal na starosť. Nemala som potuchy kde sa teraz nachádza Tobias, ale mala som plné ruky práce s Lucy, tak som to nechala tak. Čerešničkou na torte bolo, keď sme sa v nedeľu ráno zobudili a Tobby ešte stále nebol k nájdeniu. Dostala som strach. Ako som si mohla nevšimnúť, že včera večer nezaspával s nami??!

Našli sme ho až po pár hodinovom hľadaní, niekoľko kilometrov od jazera kdesi v lese ako si spokojne odfukuje v skupinke dievčat na deke. Éj, Tobby, Tobby, z tohto budeš mať ešte poriadny prúser....

************************************

Ahoj! Dúfame, že sa kapitola páčila. Ospravedlňujeme sa za gramatické chyby vyskytujúce sa v texte. Samozrejme, komenty a VOTES potešia vždy 😉 + Hore je obľúbená pieseň našej Sam. Tak, ak budeš mať chuť, tak si to pusti😊.
-Hann a Em

There are so many reasons to be happyWhere stories live. Discover now