Dievča menom Mia sa odsťahovala s jej mamou do Korei a nastúpila na strednú školu. Našla si super kamarátku a neskôr sa skamarátila aj so známou skupinou. Dá sa dokopy s jedným z nich?Dočítate sa v príbehu.
Domov sme prišli okolo piatej.S informáciami koľko sa mi to bude liečiť.Dal mi na to sadru lebo som s tým ešte niečo mala.Niečo mi ešte predpísal.A nezabudol mi dať aj barle.Ach to zas bude.Pomyslela som si.Išla som do obývačky kde som si pustila telku.Hneď na to mi začal zvoniť mobil. Shina. Ako inak.Zasmiala som sa.
Ano?
Ahoj tak ako?
Ahoj.No bude sa mi to liečiť asi 3 týždne,pretože ho nemám len vyvrtnutý.Mám to v sadre.Chvíľu bolo ticho.
Aaha...Povedala smutne Shina.Mala som pocit,že jej bolo do plaču.
Ale veď kľud .Ani sa nenazdáš a budem znova zdravá ako rybička.No teda dúfam.
Dúfam,že áno.
Ale mohla by si ma doučovať.Za tie týždne čo nebudem v škole toho preberieme určite veľa.Kľudne môžeš prísť aj hneď zajtra.Ak ti to vyhovuje.
Tak to beriem.Na teba si vždy nájdem čas.Povedala natešene.
Na to ma vyrušil príchod mami aj s večerou.
Shina budem musieť končiť.Tak zatiaľ ahoj.
Ahoooj.
,,Tu máš večeru.Usmiala sa mama a dala mi tácku aj s tanierom na kolená.A prisadla si ku mne.,,Ďakujem.",,Zajtra k nám príde Shina.Bude ma doučovať kým nepôjdem do školy.",,Dobre v poriadku.Niečo vám pripravím.",,Dobre.Ďakujem."Ďalej sme sa o tom nerozprávali.Sledovali sme telku.Po chvíli si k nám "prisadol"Fenix.Začala som ho škrabkať za uškom ako to má rad.
Keď ma to už nebavilo, poprosila som mamu či by mi pomohla dostať sa do izby.,,Mami pomohla by si mi."Ano jasné."Vedela čo myslím.Pomaly som vstala a po jednom schode vyšla hore.S pomocou.,,Ďakujem.",,Keby niečo tak zakrič.Budem dole.",,Dobre."Sadla som si na postel a začala kresliť.Samozrejme sa doslova vyvalil na postel aj FenixNaposledy so kreslila asi pre rokom?Viem dlhá doba.Po asi hodine alebo viac?S toho vzniklo toto.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Som s tým veľmi spokojná.Položila som to na stolík čo mám vedľa postele a zapla si notebook.Pozrieť sa čo je nové vo svete.Nad tým som sa len zasmiala.Hneď ako som zapla fb,prišla mi správa od...Jimina.
Jimin:Ahojky:3
Mia:Ahoj:D
Jimin:Ako noha?
Mia:No... mám na nej sadru...
Jimin:Ou...Skoré uzdravenie.Musíš si dávať väčší pozor!
Mia:Hej viem nebojsa.A ty čo robíš?
Jimin:Práveže sa skôr bojím.A práve teraz niečo kukám na nete.
Jimin:Inak volala mi Shina či by som jej nepomohol doučovať ťa.
Ooo bože.To sa mi snáď len sníva.
Mia:A?
Jimin:Rád pomôžem.
Mia:Ďakujem.
Toto bude ešte zaujímavé.
Ďalej sme si písali len o blbostiach.
Pozrela som sa na hodiny.Bolo pol desiatej.,,To už je toľko?"Spýtala som sa samej seba.Chcela som zakričať na mamu nech mi pomôže.Ale...nakoniec som sa rozhodla,že to skúsim sama.Ta sadra ale nebola zrovna najľahšia.Išla som po jednom schode pomaly dole.So sprievodom Fenixa.Namierila som si to do obývačky.Kde bola aj mama.,,Mohla si povedať.Pomohla by som ti.",,To je v pohode."Mávla som rukou.Pozerali sme nejaký film.Nezabudla sme si spraviť aj popcorn.Teda mama.Po filme som sa opäť ako tak dostala do izby odkiaľ som si zobrala veci a potom do kúpeľne.,,Toto nechcem už v živote zažiť."Povedala som si sama pre seba.
Okolo pol noci som si išla ľahnúť.Veď čo do školy aj tak nejdem.No radšej by som asi išla ako mať toto na nohe.Začína mi aj po tých pár hodinách čo to mám liezť na nervy.
Opäť po dlhej dobe nová časť.Nič zaujímavé sa to neudialo,je kratšia.Ale dúfam,že sa bude páčiť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
