The Footballer (JEDNODIELOVKA Louis Tomlinson)

1/2 "Nemilé prekvapenie!"

Jeho prenikavé modré očí sa vpíjali do tých mojich. hlasný smiech, ktorý sa niesol po celej školskej chodbe mi spôsoboval zimomriavky po celom tele. Jeho arogantný pohľad sa mi dostával pod kožu. Dokázal vo mne vyvolať mnoho pocitov.

Bolesť, zlosť, strach a poníženie.

V jeho typickej školskej bunde sa niesol po školských chodbách v spoločnosti svojich najlepších kamarátov a spoluhráčov.

Louis Tomlinson.

Kapitán futbalového týmu a moja najhoršia nočná mora. Nenávidím ho od tej doby ako ma strápil v prvej triede pred všetkými mojími spolužiakmi tým, že mi polial moje nohavice vodou. Všetci sa mi vtedy smiali a od vtedy som sa stala aj terčom jeho vtipov. Neznášala som ho, keď sme boli deti a neznášam ho aj teraz, keď končíme školu.

Má všetko. Je bohatý, je kapitán futbalového týmu, každý mu skáče okolo nôh a môže mať každú babu v škole na ktorú si ukáže. Ale to najväčšia čo asi má je jeho ego! Je tak namyslený, tak arogantný, je to proste športovec, predseda školskej rady a tých maju v škole najradšej.

"Hej Tommo! Pozri kto tu je!" začula som hlas jeho kamaráta Daniela, ktorý mu robil spoločnosť po jeho pravej ruke. Stuhla som. Ani on nebol žiadne neviniatko a v spoločnosti Tomlinsona sa správal rovnako arogantne ako on. Vedela som, že smeruje na mňa. Čakala som kedy príde prvý úder urážiek a vtípkov.

Radšej som sa otočila ku skrinke a začala som si do nej ukladať knižky. Nechcela som pútať zbytočne pozornosť a dúfala som, že dnes sa im vyhnem. No dúfala som zbytočne. Zacítila som ako za mňa postavilo pár osôb.

Pomaly a neochotne som sa otočila pripravená mu čeliť. Stáli predo mnou štyria na čele s Tomlinsonom. S úškrnom pozoroval moju neistú a bojazlivú tvár. Dobre vedel, že sa ho bojím. A jemu to robilo radosť ma takto psychycky týrať a zabávať sa na tom. Moje telo sa začalo triasť. Nestála som o ďalšiu malú modrinu, ktorú mi spôsobia tým, že mi po ceste po schodoch podstrčia nohu a ja zakopnem.

"Tak čo Bennetová? Svoje veci na prezlečenie pri sprchách si si našla?" s arogantným úškrnom sa ma spýtal a založil si ruky na prsiach. Hnusne som na neho pozrela, pri spomienke, keď mi ukradli veci zo sprch a ja som musela prejsť po celej školskej chodbe nahá, obmotaná len v krátkom bielom uteráku.

"Zjavne ti to urobilo radosť, však?"

"Pohlad na teba a tvoju červenú a zahanbenú tvár mi urobia vždy radosť. Hlavne pred celou školou!" zasmial sa a s celou jeho partiou a ja som nemohla spraviť nič iné len prevrátiť nad ním očami. "Fajn! Užil si si to! Potrebuješ ešte niečo? Pretože ja mám iné plány a nie tu strácať čas s takým namysleným chudákom ako si ty!" priblížila som sa o jeden krok ku nemu a pozrela som mu do jeho čisto modrých očí, v ktorých bolo stále vidieť jeho namyslenosť a veľké ego.

"Máš iné plány? Myslím, že sedieť doma čítať knižky a učiť sa nie je taká zábava ako si užívať so svojími kamarátmi. Vlastne, počkaj... Ty žiadnych kamarátov nemáš!" uškrnul sa a žmurkol na mňa. Bol tak odporný, tak ho nemám rada! Nevedela som čo mu na to povedať. Tým, že povedal že nemám žiadnych kamarátov ma zranil. Ale mal pravdu. Nemala som žiadnych kamarátov. Po tom, čo mi Tomlinson začal robiť zo života peklo, strápňovať ma pred ostatnými nikto sa so mnou nechcel kamarátiť. Každý stál len o kamarátstvo s ním, nie so mnou. A kedže on ma neznáša, neznášajú ma aj ostaný. A tak som zostala sama. Radšej som sa zavrela doma alebo v knižnici a študovala som si alebo čítala. Ale vtedy som bola spokojná. Dokázala som sa odreagovať, zabudnúť na všetko čo mi Tomlinson robí a robila som to čo mám rada. Sklonila som pohľad. Nedokázala som sa už na naňho pozerať. Zase to dokázal. Dokázal ma na toľko raniť, že som mu už nevládala odporovať alebo sa snažila s ním hádať. Aj tak by som nevyhrala ale aspoň by som nevyzerala ako zbabelec.