FEEL LOVE

1*

Vitajte pri pokračovaní mojej série OUR LOVE!!! :)

Príjemné čítanie :)

LAUREN

"Vstávaj Lau. Už sme dorazili." Zobudil ma Justin zopár bozkami na tvár. Medzi každým slovom mi dal jednu malú pusu.

"Vážne? Tuším som prespala celú cestu." Natiahla som sa a nepríjemne mi zapukalo v kostiach. Páni, nato že sme leteli prvou triedou, tie sedadlá neboli veľmi pohodlné. Tuším mám vykrivené stavce.

"To teda áno. Ale nechcel som ťa budiť. Spala si celkom sladko." Pousmial sa na mňa a postavil sa zo svojho kresla.

"Poď." Natiahol ku mne ruku a pomohol mi postaviť sa. "Na letisku nás už musí čakať moja mama." Spoločne sme ruka v ruke vyšli z lietadla.

"Tvoja mama?" Opýtala som sa trochu nervózne.

"Ani s tým nezačínaj Lau. Bude ťa zbožňovať, rovnako ako aj ja. A aj keby nie, vôbec o to nejde. Stačí, že sa páčiš mne. Že máme jeden druhého a nič ostatné nás nemusí trápiť. Bol by som však veľmi rád, keby ste si s mamou padli do oka." Priznal so slabým úsmevom.

"Aj ja si to želám." Stiskla som mu ruku.

Následne sme si boli prevziať kufre. Stala sa však jedna zlá vec. Môj kufor sa niekde stratil. Proste sa vyparil!

"Môžete mi vysvetliť, ako sa vám mohli stratiť dva svietivozelené kufre?" Opýtal sa Justin so zdvihnutým hlasom.

"Je nám to ľúto pane ale musel sa stať nejaký omyl. Poprosím vás o vaše osobné údaje a kontakt na vás. Akonáhle sa váš kufor nájde, dáme vám vedieť." Nakoniec nám nezostávalo nič iné ako dať im Justinove telefónne číslo a odísť s prázdnymi rukami. Teda, moje ruky boli prázdne. Justin si niesol svoje kufre.

"Vôbec neviem čo si oblečiem! Všetky veci som mala v tom kufri!" Povedala som skleslo. Justin mal okolo mojich ramien obmotanú ruku a hladil ma.

"Neboj sa. Niečo sa už nájde. Do pár dní tvoj kufor nájdu a všetko bude v poriadku. Zatiaľ ti niečo isto požičia moja mama." S krivým výrazom som len prikývla.

Ani nie desať sekúnd nato som si všimla, ako sa blížime k jednej pani. Nebola ani stará, no ani mladá. Mala dlhšie hnedé vlasy a výškovo mohla byť trochu menšia odo mňa.

"Justin." Z jej úst vyšlo meno Justina a ja som sa trochu zasekla. Je to jeho mama..

"Mami." Justin pustil ruku z mojich pliec a zrýchlil krok. Zobral svoju mamu do pevného objatia a ja som sa nad nimi slabo pousmiala. 

"Justin! Nevidela som ťa 3 roky. Tak si vyrástol. Veľmi si mi chýbal." V očiach sa jej zaleskli slzy.

"Teraz som tu." Zašepkal jej do ucha a ona sa pousmiala. Následne si všimla mňa, ako stojím necelý meter od nich. Odtiahla sa od Justina. Keď ma zbadala, slabo sa na mňa usmiala.